NOVODOBÝ TREND VENČENIA V BA!
Neviem, čo sa to s vami ľudia deje, ale ste maximálne sebeckí bezohľadní a ľahostajní k okoliu!
Odjakživa to bolo tak, že psíčkari žijúci na sídlisku v paneláku to majú o niečo ťažšie ako psíčkari žijúci v domoch s vlastnými dvormi a výbehmi. To je však údel milujúceho psíčkara. Ale čo sa to deje dnes?
Taktiež som psíčkar dočasne žijúci v paneláku a tak je mojim údelom chodiť si tie schody hore dole niekoľkokrát denne, a venčiť na vodítku. Áno niekedy sa aj mne naskytla šťastná chvíľka keď naokolo nebolo nikoho a mohla som mojho psíka pustiť troška na voľno aby si zaaportoval, prípadne ísť na prechádzku mimo mesta. Ako je aj mojím údelom čeliť hlúpym názorom neznalých o tom, aký je moj pes (stafík) nebezpečný, že mám bojové plemeno a okrem toho, že ho mám na vodítku by mal mať aj náhubok! Áno moj pes je nebezpečný v prípade, ak sa pokúsite fyzicky ublížiť jeho pánovi! :) Ale tu sa dostávam k tomu, o čom som chcela písať:
Všetci sme si ako - tak zvykli, že yorkovia, westici a podobne mini plemená bývaju pustené na voľno, pri nich nám však nič reálne nehrozí. Ale čo psíčkari žijúci na sídlisku v panelákoch s plemenami ako !MAĎARSKÁ VYŽLA!, rottweiler, doga a pod.... Momentálne na našom sídlisku v BA zažívam novodobý trend, kedy majitelia týchto psov majú pocit že celé sídlisko je ich dvor a pes je absolútne bez vodítka, absolútne bez dozoru! Za celých 13 rokov, čo som sídliskový psíčkar a to nevravím o jednom a tom istom meste a ani o jednom sídlisku, som nezažila, že ľudia si dovolia s týmito „obrími“ plemenami chodiť na voľno absolútne bez vodítka na každé jedno venčenie a hlavne na verejné priestranstvá! Nemusia byť hrozbou pre ľudí, ani byť agresívni, ale JA toho psa nepoznám predsa, neviem čo si dovolí a čo nie, preto mám dôvod sa obávať náhodného stretu sním = BEZOHĽADNOSŤ MAJITEĽA!!!!! A myslím, že každý si vie domyslieť, k čomu dôjde, keď sa stretnú dvaja dominantní psi v približne rovnakom veku zoči voči, nedajbože je nablízku aj fenka.
Donedávna som sa stále snažila prísť nato, ako naučiť môjho psa väčšej znášanlivosti voči ostatným psom v jeho veku a rovnakého pohlavia. Pokroky sú, poslúcha ma, vníma ma a vie kedy čo nesmie. Ak proste nemá náladu sám sa vyhne psom ktorí mu nesadnú. No takí sú predsa aj ľudia. Ale ak si niekto myslí, že sídlisko je vlastne dvor na ktorom si môže svojho psa pustiť a ďalej si len ťukať do mobilu a myslieť si - však on je priateľský, on nič zlé nespraví... pričom pes mu pobehuje z jednej trávnatej plochy na druhú, od jedného psa k druhému a vlastne majiteľ toho psa miestami ani nemá pod dohľadom, nastáva problém, ktorý mne, ale myslím si že aj viacerým psíčkarom robí ťažkosti! – problém v majiteľoch týchto „priateľských super úžasných nekonfliktných“ psov!! Časom som však prišla nato, že nemôžem svojho psa učiť aby bol tolerantný aj k tomu keď mu niekto nevhodným spôsobom a hlavne nečakane narúša jeho osobný priestor pričom je sám na vodítku! A presne v takomto prípade som už psov oddeľovala od seba, pes pribehol znenazdajky k nám nikde naokolo žiadny človek ktorý k tomu psovi patrí, a bitka je na svete... Najväčší problém je však v tom, že ja svojho psa usmerniť viem, viem ho oddeliť v takejto situácii od toho druhého psa, ale čo ten druhý pes? :-O kto ho usmerní? kto mu povie, aby v bitke nepokračoval?... veď pániček je predsa niekde ešte ďaleko za ním a ťuká si do mobilu! Mala som to šťastie, že v vždy pri mne niekto bol v takejto situácii a toho druhého psa aspoň chytil, no keď sme sami s mojím psom na prechádzke, reálne mám strach z týchto veľkých plemien pohybujúcich sa osamote na voľno a celá prechádzka je len o tom , že sa obzerám, skrývam, vyhýbam alebo idem na iné sídlisko...Neviem si totiž predstaviť ako by som sama oddelila môjho psa od psa ktorý je pomaly väčší ako JA a desím sa toho!...Takže HANBA VELIKÁ takýmto „psíčkarom“, takým radšej do ruky len Tamagotchi, nič iné! :-D