Oživujem túto neaktívnu tému, tak snáď poradíte. Šteniatko má 9 týždňov a máme zimu. Najmä teraz, ráno/večer také milé mrazy a malinkému je na rannom/večernom venčení zima. Už po chvíli sa začne triasť od zimy. Snažím sa venčiť krátko a často, rýchlo na dvore urobiť potrebu a šup dnu, ibaže niekedy je to v pohode, rýchlo spraví čo má a bežíme dnu. No niekedy vybehneme von, on si čupne, trochu sa vyciká. A prídeme dnu a do pár minút, moja chvíľka nepozornosti (napr. pobyt v kúpeľni) a mláčka doma. Niekedy ho stihnem vymáknuť a vynesiem von, kde sa potom vyciká ako má (alebo aj nie). Tak isto s kadením. Vonku nič, nič a potom dnu sa začne krútiť. Na jednej strane sa všade píše, že treba venčiť, až kým šteniatko neurobí potrebu, ale čo teraz v zime, keď mi len chodí za pätami (a ak stojím, tak si sadne ku mne) a trasie sa od zimy
. Lebo môžem si ráno privstať pred robotou a chodiť hore dole tri hodiny, kým vykoná potrebu, ale to asi zamrzne
.
Tiež som si všimla, že ak ideme na prechádzku, tak tam ešte nikdy nevykonal potrebu, iba doma na záhrade. Vrátime sa po prechádzke a on ide dozadu do záhrady sa vycikať, teda vypustiť pár kvapiek. Nejako mu pomôcť, aby pochopil, že môže vykonávať aj potrebu mimo dvor, napr. na lúke?
(sa cítim ako idiot, ale nikdy som nemala také malinké šteňa, a akosi neviem čo je ešte normálne pre šteniatka a čo už je "problém"
)