Ono aj to pustanie na dialku je inak podla mna "troska komplikovane" v tom, aby si pes potom nezvykol pustat disky prilis skoro.
Ballad vymenu diskov rychlo pochopil - teda to, ze skor ako ma chytit druhy disk musi pocas behu pustit ten prvy. LENZE mal obdobie - a vzdy, ked dlhsie nepotrenujeme (a obcas sa to stane, aj v roztrenovanom obdobi), ze bezi pekne po disk, chyti a prebehne povedzme kusok spat, pusti - ale dost daleko odo mna.
Ono by to v podstate az tak nevadilo, ale ked by si skusala daku zostavu freestylovu, tak je predsalen lepsie ak pes pusta disk blizsie pri tebe. Ked by mal clovek pobehovat do dialky pre disky (predsalen my ludia nie sme taki rychli ako psiska
), tak by to bola celkom zaujimava podivana (no pochybujem, ze by mi za nu dali na sutazi body k dobru
).
My sme to vlastne ucili tak, ze pes si zvykol, ze ked uz zbada dalsi disk v ruke, tak vie, ze sa bude hadzat a nemoze ho chytit, ak ma ten co ma prave v papuli. Takze treba vyplut. (do toho mame este natrenovany klasicky aport cinky s predsadnutim tesne predo mnou - ten mame vlastne ako zakladny kamen, na ktorom staviam velku cast nasho frisbee treningu, len s obmenami - napr. to pustanie aportu na rozne vzdialenosti odo mna - ci uz je to 10 metrov, alebo meter, alebo prinesenie priamo do ruky). Podla mna je fajn trenovat vsetky tieto modifikacie - aby bol pes vzdy pripraveny spravit kedy co poviem/naznacim - vlastne ako keby taka "obedience hra s diskom a trocha rychlejsia a zabavnejsia"
ale stale viacej hra ako poslusnost
Ako by som to zjednodusene cele napisala - snazim sa trvat na presne nacasovanej poslusnosti (rychlom reagovani) v hravej forme. A je to jedna z veci, ktoru stale pilujeme
"život se nepočítá na množství nádechů a výdechů, ale na chvíle, které berou dech!"