Bára, sú také, ja som tiež také hľadala. Otázka je, koľko stoviek km si ochotná ísť pre šteňa a koľko zaplatiť?
Sú aj takí, čo sa venujú pôvodnému využitiu. Aj tu na Slovensku som našla kráľováka, akého by som v pohode chcela, po matke, akú by som nechcela
.
Veľmi som chcela kráľováka, ale videla som, že v jednom vrhu môže byť aj aportovacie šteňa aj lemra, a že to aportovacie šteňa sa môže narodiť aj po dvoch lemrách, lebo žiadna línia pudlov nie je pracovná, zdediť sa dá kadečo. Páči sa mi prejav pudlov v cirkusoch, čiže dá sa nájsť v bežných chovkách správne šteňa, ale skôr to bude o jednotlivcovi. A bohužiaľ to, že si majitelia zaskáču agility neznamená, že pes je športovec, že to má v sebe, znamená to len, že oni s ním niečo robia. Môj Herbie bol dvakrát na majstrovstvách Európy, vyhral niekoľko súťaží dogdancingu, stále makáme, aktívne pracuje, ale vôbec to nie je športový typ psa, robí sa s ním fakt ťažko. Kráľováka by som vyberala asi tak, žeby som požiadala chovateľku, nech vyberie najaktívnejšie šteniatko, ktoré aj aportuje.
Vyslovene na šport u nás a v blízkom okolí sú hlavne trpaslíky - agiliťáci, ktorí nemajú chlpy na prvom mieste, ale tú povahu psa, a trpaslíci sú rakety.
Inak alternatíva pre mňa bola portugalský vodný pes, v štandarde popísaný ako super aktívny pracák, ale realita je tiež niekde inde
.