hmmm na uvod by som asi mala povedať, že sme mali maltezkeho psíka 14rokov, cela nasa rodina ma psíky, dokonca niektorí členovia po dvoch (v reále to vyzerá tak že keď sa stretneme tak v našej rodine je viac psov ako ľudí a teda všetky rodinne akcie sú hlavne o behani, zabavaní psíkov
... a ja ako som vyletela z hniezda rodičov som zostala bez psíka, takže voľba bola jasná. A teraz k tej malej guľke radosti - neviem ani ako som sa k pudlikovi dostala, nikdy som nejak extra nesledovala toto plemeno, nuž jedného dňa som mala česť sa s jednym stretnut a straviť s ním nejaký čas a voľba bola jasná. Chcem pudlíka
- priateľ to rozdýchaval dlhšie nechcel ani počuť ale tiež keď s jednym stravil pár minút pochopil moju a už aj jeho lasku na prvý pohľad. Psík je bohužial bez papierov
majitelia majú prvé šteniatka, meno som mu vymyslela ja bude to Maty. Pravdupovediac, mám isté obavy kedže všetko v rodine máme papieraky. Takže v podstate aj keď som ho prijala za svojeho už, stále je možnsoť že ho mať nebudem, totižto sme sa s priateľom dohodli že ak psík nevyrastá v dobrých podmienkach a nebudú sa nám priestory kde zazil svoje prvé týždne páčiť, tak ho nezobereme a určite takto pána "majiteľa" nepodporíme.