BEAUCERON
Pôvod: Beauceron tvorí istý prechod medzi ovčiakmi a dogovitými psami. Jeho predchodcovia patrili jednak medzi európske ovčiacke psy, jednak medzi býkohryzy, ktoré slúžili pri poľovačkách na diviaky a na inú veľkú zver. Do dnešnej podoby sa formoval od deväťdesiatych rokov minulého storočia.
Popis: Veľký, mocný, harmonicky stavaný pes. Dlhá, pomerne úzka hlava, ňucháč smerom k nosu mierne zbiehavý. Oči tmavé, horizontálne položené. Uši sa prv kupírovali, dnes sa nechávajú v prirodzenom stave, t. j. zvesené. Majú byť ploché a nie príliš dlhé. Telo mierne obdĺžnikové, dobrých proporcií. Chrbát rovný s vyznačeným kohútikom. Hrudník široký a hlboký. Zadok iba mierne zbiehavý. Na zadných nohách dvojité paratice. Chvost nízko nasadený, dlhý, siahajúci aspoň po priehlavkový kĺb, na koncu mierne prehnutý. Srsť krátka a hustá, priliehajúca. Farba: Čierna s pálením alebo harlekýn (zmes sivej, čiernej a červenej). Veľkosť: Kohútiková výška psa 6-70 cm, suky 61-68 cm.
Charakteristika: Inteligentný, energický, veľmi vytrvalý a neúnavný pes. Odolný voči výkyvom počasia, schopný podávať dobré výkony v akýchkoľvek podmienkach. Na podnety reaguje okamžite a je ľahko vzrušiteľný. Pes univerzálnych schopností, pre ktoré ho porovnávajú s nemeckým ovčiakom.
Využitie: Pôvodne ovčiarsky, dnes služobný a pracovný pes. Vo Francúzsku ho využívajú aj profesionálne ozbrojené zložky. Jeho schopnosti mu dovoľujú zúčastňovať sa aj na vrcholových súťažiach športovej kynológie.
Zvláštne nároky: Pes pre skúsených kynológov, najlepšie výcvikárov, potrebuje pevnú ruku a dostatočné zamestnanie.
Výskyt: Vo Francúzsku druhý najpopulárnejší ovčiak po briardovi, pomerne rozšírený aj v ostatných európskych krajinách, vrátane našej.
Možná zámena: Na prvý pohľad vyzerá ako prechod medzi dobermanom a rotvajlerom je ťažší, hrubší a menej ušľachtilý ako doberman, ale zasa výrazne ľahší a elegantnejší ako rotvajler.
A dačo plus z histórie:
Toto plemeno pasie ovce vo Francúzsku prinajmenšom od 16. storočia. Okrem oficiálneho mena, ktoré odkazuje na rovinatú oblasť Beauce okolo Paríža, sa mu vravelo ,,Bas Rouge´´, teda čosi ako ,,dole červený´´ , čo je zrejme narážka na hnedé znaky na končatinách.
Prvá zmienka o plemene pochádza z rukopisu datovaného rokom 1587, terajšie meno je však až z roku 1809, keď začali prvé pokusy o usporiadanie výrazne variabilných francúzskych ovčiarskych psov. Krátkosrsté ovčiaky pomenovali podľa kraja Beauce, dlhosrsté podľa kraja Brie.
Roku 1900 sa beauceron prvýkrát objavil na výstave a v roku 1911 vznikol prvý špecializovaný klub chovateľov beauceronov. Svetové vojny pre toto plemeno nedopadli tak zle ako pre mnoho iných, pretože psy preukazovali cenné služby armáde. Vojaci ich na fronte používali k nebezpečnej práci ako nosičov správ a zásob munície. Tú nosili psy pripevnenú k telu pod nepriateľskou paľbou do zákopov. Ku koncu 20. storočia sa obľuba beaucerona rozšírila do Belgicka, Holandska, Nemecka a v menšej miere i do USA. Hlavným centrom chovu je však naďalej francúzsko, kde sú beauceroni stále viac využívaní ako strážne a policajné psy.
Veľkou obdivovateľkou tohto plemena bola francúzska spisovateľka S.-G. Colettová, ktorá ho označila za ,,dvorského šľachtica´´.
Mimochodom: viewtopic.php?f=3&t=444