Elska, to nemozes mysliet vazne toto. Ver, ze tomu psovi - akemukolvek psovi ak je mu podane spravne (a tu jedine si pripustam chybu
) - to cvicenie prospieva (uz nie tak mne, kedze je ako na vlnach) a nebyt neho, tak by suzitie s nim bolo este problemovejsie. Jemu cvicenie dodalo sebaistotu, vie co robit, ked nieco poviem, kazda spolocna chvila stravena intenzivnou cinnostou - ved pri nohach ci boku mi lezi cely den - je pre psa deviza. Pes unaveny po cviceni riesi ovela menej hovadin. Lezanie na gauci je sice fajn, ale to ten pes nemoze robit stale. Ved ja musim obcas aj do prace, aj do obchodu a ten pes je potom z toho v keli. Uz len z takychto obycajnych cinnosti
Co, on je v keli, ked vyjdem na zahradu alebo sa zavriem v kupelni.
Nie, cvicenie som si uplne ista, ze jeho psychicky stav moze len zlepsovat, isto nie zhorsovat. To, ze sa na neho robia tlaky ho nuti s tymi tlakmi sa vysporiadat, najst cestu, ze to nie je take zle, ze sa to da prekonat a potom mat z toho radost. Keby si videla, aky je - bohuzial len obcas - stastny pri cviceni, co do toho da, aj do toho nenavideneho aportu, ktory teraz mi rve z ruky, tak toto naozaj naozaj nie je pricina jeho problemov. Okrem toho ten pes sa naozaj zhorsil posledne mesiace, posledne mesiace co s nim necvicim, ale fakt neviem, co prislo skor, lebo to prislo tak postupne a ja si ani nepamatam, kedy som s nim cvicila naposledy (jul? august?) a kedy zacal byt urevanejsi a naladovejsi (posledne 2 mesiace na 100%). Ale viem urcite, ze to bolo pri jednom z tych dni, kedy sa zase plazil, lebo vlastne neviem co citil zase vo vzduchu.
S nim je to ako v rozpravke, robis toto zle je, urobis hento, este horsie. Demotivujuce pre oboch... Ved preto nerobim nic uz
Ale mam chut s nim zacat zas cvicit, ci sa zlepsi aspon na povodnu hladinu psychickej nerovnovahy