No veru, ono to tak býva, že keď sa zabývajú, rozkukajú tak im narastú rožky :D Ale zatiaľ to tak veru nevyzerá. Zatiaľ čo som prišla do kontaktu s adopťákmi, tak niečo bolo vždy už od začiatku - jeden mi dobre nevyliezol na hlavu pri kŕmení, druhá rozobrala dvere len čo som jej ukázala chrbát, ďalší sa ani za svet nechcel naučiť čurať vonku... a čo čítam fóra, tak to mnohí tiež nemajú ani zďaleka ružové /chrt nechrt/, preto som bola pripravená na to najhoršie - dokonca, dámy a páni, som v strese kúpila plienky, keby náhodou nevedel vydržať vo vlaku. Keby nás vyhodili z Pendolina, tak medzinárodný lístok je neprestupný, a to by som si asi zjedla vlasy :D
Tak veľmi som sa bála, že bude čurať, kadiť po byte, že bude agresívny na veľké psy a loviť malé, že bude drzý, alebo naopak príliš bojácny... nič z toho sa nenaplnilo-máme psa, ktorý skoro stále spí, okamžite pochopil, kto ide prvý do dverí a že sa neskáče keď ide miska alebo pamlsok. Budeme ale zháňať ľudí na rande do venčoviska u nás, lebo chudákovi chýbajú kamoši - skutočne totiž pookreje až keď vidí iného psíka - a na vodítku sa nemá ako poriadne pohrať .
Veru si neviem predstaviť lepšieho psa pre toho môjho, ktorý od rodičov psíka len márne drankal, a až teraz sa dočkal svojho úplne prvého. A potom že 30 ročnému chlapovi nemôžu žiariť oči :) krásne sa o neho stará, mám byť na čo pyšná. Len nech sa nám ten pes nezopsuje