http://www.zdubnicanky.estranky.sk/clan ... canky.htmlhovateľská stanica z Dubničanky bola založená začiatkom 90. rokov minulého storočia, pričom impulzom pre jej vznik bol pes Cézar od Pavlišina, víťaz svetovej výstavy z Brna 1990, ktorého sme si tam všimli a všetkých nás ovplyvnil. Vďaka tomuto československému vlčiaku sme začali rozmýšlať nad chovom tohto našeho národného plemena, zakúpili sme prvých psov od deda Rosíka, neskôr nosnou sukou z tej doby u nás bola Ara od Grandtnerov alias Juna, na ktorej sa v roku 1991 a 1992 odchovali prvé dva vrhy chovateľskej stanice z Dubničanky.
K znovuobnoveniu chovateľskej stanice došlo v roku 2008, keď sme si z chovateľskej stanice Oskár Dór zakúpili mladú sučku Hermionu Oskár Dór, neskôr v roku 2009 z maďarskej chovateľskej stanice Junu Crying Wolf. Na týchto dvoch mladých sukách sme mali v pláne začať nový chov, avšak čas ukázal, že tieto plány vyšli len sčasti. Svet československého vlčiaka ako pri iných plemenách nie je len o psoch, ich výchove a chovaní ako celku, avšak odohráva sa tu aj konkurenčný boj plný intríg a špinavostí, ale o tom v samostatnom článku niekde inde.
V roku 2006 prišiel v chovateľskej stanici spod Ďumbiera na svet Garon, ktorého sme zakúpili v roku 2009 od jeho vtedajšieho majiteľa Janka Polonyho. Garona sme kúpili už ako na slovensku nechovného, nakoľko absolvoval na slovensku nie príliš šťastné bonitácie, v ktorých mu bola vytknutá povaha a 3 vady ucha (kto toto vymyslel mal by sa hanbiť do konca života), čo z neho spravilo psa nechovného. Len v krátkosti spomeniem, že sa jednalo o klubového víťaza z roku 2007, Garon je vnukom slávneho psa Buxa z Krotkovského dvora, ktorý má aj v súčasnosti pre našu chovateľskú stanicu obrovský význam, kedže náš prioritný zámer je tvoriť Buxovu samostatnú líniu. O špinavostiach klubu chovateľov a niektorých jedincov voči tomuto plemenníkovi budem písať v samostatnom článku, nakoľko Garonov životopis bude značne rozsiahly. Garon bol nakoniec uchovnený v Poľsku a stal sa otcom našich dvoch vrhov najskôr s Junou Crying Wolf, neskôr aj s Hermionou Oskár Dór.
Hermiona Oskár Dór, medziiným aj slovenská šampiónka krásy nám porodila tri vrhy v rokoch 2010, 2011 a 2014, pričom z jej odchovov sme si nechali dve šteniatka psa aj sučku, na ktorých bude postavený náš chovný plán do budúcnosti.
V roku 2011 sme zaznamenali prírastok zo spojenia Hermiona Oskár Dór - Carr Malý Bysterec, keďže som medzi šteniatkami videl aj jedno výnimočne pekné, narodil sa nám malý Britík, teraz už riadne hovado Brit z Dubničanky, vďaka kohútikovej výške 72 cm. Brit je riadne uchovnený, jeho bonitačný kód je AvOb/72 Xv54,2 Xf108,3, pričom aj v súčasnej dobe je možné požiadať o krytie s ním. Jeho výstavná kariéra sa skončila po troch výstavách kvôli zraneniu, na klubovej výstave v roku 2012 získal titul CAJC, teda juniorský klubový víťaz, o rok neskôr opäť na klubovej výstave vyhral svoju strednú triedu a získal titul CAC, ďalším rokom jeho výstavná kariéra v dôsledku úrazu nohy skončila, čo nás mrzí doteraz.
V roku 2014 sme zaznamenali ďalší prírastok, vďaka spojeniu Hermiona Oskár Dór - Garon spod Ďumbiera sa nám narodila naša Kora, od ktorej si sľubujeme mnoho. Vďaka nej sme získali mladú suku, Buxovu pravnučku, ktorá má pri správnom plemenníkovi výrazný potenciál, hlavne čo sa týka našeho prioritného cieľa - práci na rozvoji Buxovej samostatnej línie. Tento vrh vznikal veľmi komlikovaným spôsobom, niekoľko krát som žiadal náš klub chovateľov o výnimku, avšak neúspešne. Vznikol v zahraničí, kvôli nemu sme našu Hermionu Oskár Dór exportovali von zo SR, náš ctený klub uvedenú záležitosť opätovne nechcel pochopiť, a teda ma protiprávne z klubu vylúčil. Prečo protiprávne, to si povieme neskôr a na inom mieste. Klub by sa mal radovať, že získal na slovensku v chove novú krv, avšak nestalo sa tak.
Naša druhá suka Juna Crying Wolf nám porodila šteniatka v rokoch 2012 a 2015, v prvom prípade s Garonom, v druhom s Britom. Z druhého spojenia máme v blízkosti psíka Astora, ktorý žije neďaleko, či absolvuje všetky podmienky chovnosti je doposiaľ otázne.
V súčasnej dobe nemáme len chovateľské ambície, nakoľko situácia sa vyvinula takým spôsobom, že slovenskému chovu niečo chýba. Chov riadi náš klub chovateľov už dlhé desaťročia, s pokojom na duši si dovolím povedať že veľmi zle. Na slovensku chýba dostatočná kvalita, myslím že už viacero chovateľov si všimlo, že máme problém s krycími psami, nie sú na potrebnej kvalitatívnej úrovni, hapruje nám nielen kvalita, ale aj kvantita. Z toho dôvodu stále hľadáme chovateľov, ktorí súhlasia s naším videním sveta čo sa týka chovu tohto plemena a priložili by ruku k dielu.
Základom je stará práca Petra Krotkovského, v starých časoch dosiahol vo svojom chove veľmi veľa. Jeho starí psi ovplyvnili chov mimoriadnym spôsobom, dosiahol vlčiu krásu, dovolím si povedať že plemeno posunul výrazným spôsobom dopredu. Spomeniem len zopár psov mimoriadnej kvality, nebol to len bux, ale aj Omar, Cézar, Rep, Maxa, Moňa, Kondor, Koro z Krotkovského dvora. Netreba zabudnúť ani na starých velikánov ako Orlík z Rosíkova, Cézar od Pavlišina, ale aj na prvého velikána Repa z Pohraničnej stráže. Pokiaľ by chovateľská stanica z Krotkovského dvora bola podporovaná aj klubom, mohla toho však dosiahnuť oveľa viac, ani tu nedokážem pri najväčšej snahe pochopiť postoj klubu. O to viac roboty zostalo pre súčasných chovateľov.
Záverom chcem uviesť, že pokiaľ by niekoho naše myšlienky a chovateľská práca zaujali, budeme radi ak nás kontaktujete a pridáte sa k nám. Plemeno pozdvihnúť treba, sme predsa krajina pôvodu, z tohto pohľadu by u nás mala byť sústredená najvyššia možná kvalita, mali by sme mať najkrajších psov. Zainteresovaní vieme, že v súčasnej dobe to povedať nemôžme. Roboty je veľa, čo s ňou?