ivanpa píše:
v 80´rokoch minulého storočia sa robievali kvalifikačné preteky na Majstrovstvá mládeže SSR podľa SVV 2.
Začínalo sa to okresným kolom a bola nás v okresnom kole asi 8 súťažiacich.
Potom nasledoval kraj a potom M SSR.
S dospelými to nebolo inak : okres, kraj, Slovensko, nakoniec republika... republika spravidla 24 psov z ČR, 8 z SK a zvyšok ozbrojené zložky, išlo sa vtedy podľa tzv. 500 boďáku. Cestovalo sa ako sa dalo, psiská väčšinou na mieste akcie priviazané okolo hotela spravidla 2 noci. A boli takí, ktorí v noci aj strážili, takže tretí deň boli totálne vyblití... V tú dobu - len na porovnanie - to tak bolo, a jediný psovod, ktorý vždy dokázal svojho boxera nejako prepašovať na izbu, bol - nemenujem.
A v tej dobe všetci na neho hľadeli ako na k..ta. Dnes keby niekto nechal priviazaného psa pri strome, tak ako na k...ta hľadia na neho. To je presne ten rozdiel medzi dobami...
A ešte niečo zo spomienok - 1981 cesta na M republiky do Jihlavy. Preplneným rýchlikom z Košíc do BA. Vlak natrieskaný tak, že sa tehotná žena nedokázala pretlačiť na WC, pes pod nohami... Zo stanice na miesto konania - pešibus... Cesta späť, totálny komfort - podarilo sa psa natlačiť do kutici umyvárky... A to ešte českí priatelia mali taký dobrý úmysel
- v piatok si prišiel a šupli ti trojhodinovku na kameňoch a vo vetre, nech sa pes vyšťaví hneď prvý deň.
Takže aj toto je taký malý úvod do toho, prečo bývali v tej dobe niekedy také body, aké boli.
A ešte jedna taká malá spomienka na cestu na Majstrovstvá záchranárov do Č. Krumlova, tuším v 1984. Nahovoril som kamaráta a šli sme autom - nezvyčajné, totálny komfort. Vyrazili sme vo štvrtok v noci o druhej, spal som cestou. Za Zvolenom sme sa nadránom vybúrali, auto na totálku, kamarát ostal zariaďovať veci okolo a mňa vyhnal na vlak. Zo Zvolena ráno vlakom do Prahy, večer do Budejovíc a nadránom do Krumlova. So psom pod nohami... Na cvičák som došiel po pol ôsmej, o ôsmej nástup na poslušnosť, o 11tej špeciálky a o pol tretej stopa. Hotoví sme boli popoludní a cesta naspäť v ten istý deň trvala 36 hodín... Aj takúto podobu mala kynológia pred pár desaťročiami... Koniec spomienok.