Sme sa dlhšie nehlásili, tak dám nejaký update. S Yaskou je život stále nespútaná divoká jazda.
Oslávila svoje piate narodeniny tým, že sa umiestnila v európskej TOP 10 v heelworku. Dali sme to na výsledné 7. miesto. Potom vyhrala majstrovstvá Slovenska aj majstrovstvá Švajčiarska. Áno, je to super, a teším sa. Ale zároveň mi padol obrovský balvan zo srdca, lebo som sa reálne bála najmä tých ME, že to proste zas pokazíme. Yasi sa vekom nijako "neupokojuje," práve naopak, nervy jej stúpajú, trasie sa pred štartom, po štarte ju musím chytať, alebo držať loptičku, lebo sa snaží dostať sa na plochu znova (na MČR v OB BO a AUO mi takto unikla na plochu po skúške, a zastavila sa až po dobrých 15 metroch
). Pokazila mi niekoľko štartov za sebou v obedience (štyrikrát sme štartoval tento rok), a akurát si splnila limit dvoch známok na MS belgických ovčiakov budúci rok. Štartujeme ale len v OB1, lebo prvý ofici štart sme mali len tento rok a tú OB2 sme proste nestihli popri DD, v ktorom mi uletela s nervami aj na MS v Holandsku. Posledné tri štarty boli síce fajn, ale celá tá procedúra, ktorú musím absolvovať pred štartom, je na slučku. Doma už má také tie svoje rutiny, z ktorých sa nechce nechať vyrušovať, napríklad každý večer si otvorí spálnu a uloží sa sama do postele, ráno ma už nebudí, naopak, budím ja ju. No a Robina má ako svojho panáka na hranie a tak sa k nemu aj správa... A inak tento rok odmietla byť v noci outdoorovým psom, a ako sa ochladilo, tak spáva v posteli, a mrmle, keď ju vyhadzujem na svoj matrac