čančaranča píše:mair, ale ak mi o mieco ide a chcem v agi nieco dokazat tak to nemozem brat len ako zabavu... to prepac, to musim k treningu aj pretekom a vobec k celwmu agi pristupovat zodpovedne a vazne... toto vsetko pochopis az sa v agi dostanes na do fazy kedy budes chciet ist na "svet"
dovtedy budeme pre teba asi cudny ze chceme ist dalej a netesi nas stavaky na slovensku je...
ja ale vobec nepisem o tomto
ja velmi fandim ludom, ktori chcu cosi dosiahnut, vzdelavaju sa, citaju, navstevuju seminare, sama by som sa rada o agility dozvedela postupom casu co najviac a snad raz budem mat psa, s ktorym to budem moct aj v praxi dotiahnut tak daleko ako nam to len spolu pojde a bude nas este bavit.
ja pisem ludoch, ktori nedokazu prehravat, a tesit sa aj z vitaztva konkurencie, ak je naozaj lepsia ako oni sami, o ludoch, ktori su schopni podrazov a ohovarania, pretoze takyto sa najdu v kazdom sporte a bohuzial aj u nas na nasom malom Slovensku a v nasej malej agility komunite
a ak ide nejaky novacik s hlavou plnou entuziasmu na prvy pretek, moze byt trpko zaskoceny, ze nestretne len samych kamosov, ktorym ide v prvom rade o radost so psikov a sportu.
mnohych to proste odradi, ked sa s takymi vecami stretne v sporte ktory oni povazuju hlavne za zabavu
ja teras netvrdim ze agility u nas su v tomto smere nejako vynimocne, proste vsade je to tak, len hlavne novacika to moze dost znechutit, a proste po par pretekoch sa na to
radsej si bude v klude na cvicaku behat len pre zabavu a tym padom sa jasne nikam nikdy nedostane
dufam ze sa chapeme o com pisem.