Mne by stačili zadefinované stanovy a pravidlá tak, aby boli po prečítaní jasné na 1OO %. A to znamená, že ak sa idem venovať agility závodne, stačí si ich prečítať a nie sa ešte prehrabávať internetom a pýtať sa, či neexistuje náhodou nejaké "niečo". Pravidlá by mali byť stanovené do takej miery, aby boli čo najmenej subjektívne v každom športe. Rozhodne v takom, ktorý má oficiálne MS. Za toto sa snáď na mňa nemôže niekto hnevať ? Ak áno, je to smutné.
Teraz to mne osobne pripadá, že rozhodca ma môže diskvalifikovať v podstate za hocičo. Niečo sa mu nepáči(m) a niečo si nájde (Zostaňme v hypotetickej rovine). Nepekný pohľad, zavrčanie na psa, držanie psa za čumák, za ucho. Aj toto mi príde smutné.
Tak isto mi príde smutné správanie ľudí "od fachu". Najmä to, čo som zažila naživo.
Zvláštne, že tak pomerne mladý šport a už ho rozhodne niektorí nerobia "pre potešenie" aj psa.
Asi končím s diskusiou, aby ju nemuseli čítať tí, ktorým je nepríjemná, neurážali sa tí, ktorí na to nemajú dôvod a neurážali tých, ktorí nemajú v úmysle niekoho poškodzovať...