Luci, ja mam pre teba zase iba jednu radu
trpezlivost, trpezlivost a trpezlivost, odmenovat, chvalit a absolutne pri cviceni nepouzivat slovicko "nie", ani okrikovanie za nespravne prevedene cviky. Jej neplnenie cvikov je zvycajne neistota a nie neochota, skusila by som najprv na polohovani zapracovat na zemi, aby ho spolahlivo a hlavne! radostne a rychlo robila tam. A potom by som skusala rozne alternativy - napr ze bude sediet niekomu inemu na chrbte (vy(zne)uzi manzela
) a ty ju tam budes polohovat dovtedy, kym tam nebude cvicit s radostou a rychlo.
Najprv by som ju tahala pamlskom, postupne sa vzdalovala, polohovala ju na chrbte spredu, zboku, z jednej, druhej strany.. zo stoja, zo sedu.. men polohu, odkial ju budes ty (alebo niekto iny) navadzat, az sa casom dostane k tomu, ze navadzanie nebude potrebovat.
Co som si ja vsimla - Angie nie je typ psa, ktory bude skusat. Pretoze ked sa pomyli, stava sa, ze ju zahriaknes a ona potom sedi ako prilepena a nepohne sa, aby to nahodou nepokazila a radsej sa tvari dopredu utyrane
Myslim, ze je to iba o tom, aby sa na ten cvik vyslovene tesila a cakala na to, kedy ho bude moct spravit. Co chce jej istotu, ze cvici spravne (a aj istotu, ze je v poriadku sa pomylit
), kratucke cvicenia s velkou odmenou po aj malickom kroku dopredu.