S tými stranami je to troška problém, to máte pravdu
. Ja učím svojho psíka všetko na jednu stranu. Až po čase, teda povedzme pár týždňoch (aj viac), na druhú. S odstupom času sa mu to nebude mýliť. Napríklad zatiaľ sa točí iba do jednej strany. A reaguje, len keď dám povel ľavou rukou! Tak som si povedala, že ok, aspoň potom bude vedieť, že keď mi vyletí od tela pravá ruka, bude sa točiť do druhej. Každý psík vie do istej miery pomôcť s povelmi pomocou vlastných reakcií. A kedže psy vo všeobecnosti reagujú lepšie na gestá a intonáciu ako samotný povel, priveľmi špeklovať nad slovami ani netreba.
Chôdzu po zadných máme "Up!" (akože "Ap" pre neangličanov). No a ďalšie alternatívy pre "Hop" cez ruky či do náruče: Spring!, Skoč!
Povely vymýšľam hlavne tak, aby sa foneticky nepodobadali. Zo začiatku zvyknú mať mladé psíky problém aj so sadni-ľahni, pretože vnímajú len to A..NI. A vtedy to treba samozrejme len docvičiť. Lenže pri dogdancingu sa dá týmto veciam úplne vyhnúť, stačí si pomôcť trebárs cudzími jazykmi. Alebo obyčajnými samohláskami. Pes predsa môže chosiť po zadných na "Uáá!", čo koho do toho, že ľudia vám nebudú rozumieť? Hlavne, že pes bude vedie, čo chcete. A že si máme zvykať na nejaké nové bláboly? Keď si môže zvykať pes, môžeme si aj my, no nie?