od Dana D » Pia 04.03.2011 16:06
MVDr. Kazarka - možno dnes dobrý, ale pre mňa "veľmi zlý veterinár"
Nikdy mu nezabudnem ako liečil môjho psa, ktorý nebyť práve lekárov v Trnave temer uhynul. Mala som 23 rokov, fenka 3, slovenský šampión krásy, rozhodla som sa po prvý krát dať ju nakryť. Samozrejme pred 12 rokmi sono ešte moc nebolo chyrovať, nieto ešte v Stupave a ja som bola mladá a neskúsená Záhoráčka, ktorá verila lekárom. Dovtedy psík nemal žiadne problémy, tak keď cca v 3. týždni gravidity začala byť apatická navštívila som spomínaného lekára. Dr. Kazarka, dovtedy pre mňa mladú žabu veľmi príjemný a atraktívny lekár, ktorému som plne dôverovala jej po vyšetrení pichol injekciu s vysvetlením, že je v poriadku a že len trpí nechutenstvom z dôvodu tehotenstva. Nepoznala som žiadne vačšie kliniky, chodila som len na základné očkovania lekárom v okolí, raz sme boli v Trnave na povinnom rontgene dysplázie. Verila som mu a i napriek pretrvávajúcej apatii a pridružujúcemu sa nechutenstvu jej lekár na ďalšej návšteve znovu pichol injekciu a poslal nás domov. Keď sa situácia ani po týždni nelepšila, oslovili sme Dr. Kazarku s tým, či by jej nemohol zobrať aspoň krv alebo urobiť nejaké iné vyšetrenie či je všetko ok. Tiež som sa ho ako neskúsený človek, čo si lekárom nedovolí oponovať spýtala, či nemáme ísť do Bratislavy, napríklad na Polianky. Povedal, že netreba, ale že krv nám teda zoberie ak na tom tak trváme. Dohodli sme sa, že psíka ráno dovezieme na krv, potom ho zavezieme domov (bývali sme v neďalekej obci) a pôjdeme do práce. Lekár však neprišiel. Keď sme sa ho spýtali poobede čo sa stalo, povedal, že zabudol. To bol pondelok. Sľúbil, že v utorok určite príde. Neprišiel ani v utorok. Vraj na družstve rodila a krava a súrne ho potrebovali. (Dnes zhodou okolností žijem v Stupave a ani neviem že tam je nejaké družstvo. Ale možno som len málo všímavá.) Už som mu prestávala dôverovať a váhala som, či prísť ešte aj v stredu (dnes by som určite toľko nečakala, ale ako vravím, mladý človek sa nevie toľko brániť a slepo poslúcha autority). Keď však neprišiel ani v stredu a moja budúca svokra nám obom vynadala, že čo robíme s tým psom, že už ani nechce ku nej prísť a neteší sa, naštartovali sme auto a vyrazili sme do Trnavy. Odchytil nás pre mňa vtedy neznámy MVDr. Faga, ktorému vďačím odvtedy za viaceré rady a záchrany života mojich miláčikov. Urobil jej sono a šetrne nám oznámil, že v maternici je síce tekutina, ale že šteniatka tam nevidí. Dosť nás to zaskočilo, veď Dr. Kazarka nás ubezpečoval 2 týždne, že všetko je v úplnom poriadku a bruško jej predsa rástlo. Dr. Faga nariadil okamžitú operáciu, čo nás úplne zmiatlo. Keď sme prišli o dve hodiny zaskočil nás úplne keď pred nás priniesol veľkú plechovú misku plnú nejakej krvavej hmoty a veľmi nahnevane nás oslovil s otázkou, "čo sme s tým psom robili, že mala v maternici 6 litrov hnisu!" Tak to ma dorazilo. Vraj má oslabené srdiečko a budeme radi ak to prežije. Nehovoriac o tom, že chýbalo len málo a maternica by jej praskla a vyliala sa celá do brucha.
Ešte v teň deň so psíkom v aute som prišla aj s dokladom o úhrade Dr. Kazarkovi a bez slova som mu papier strčila do ruky. Pozrel na mňa prekvapene s otázkou: "Pyometra, bez teploty?!" ... a takto skončila moja dôvera v tohto veterinára. Keby nás bol vtedy poslal aspoň do tej Bratislavy a poradil kam máme zájsť nemuseli jej zobrať maternicu i s vaječníkmi a možno mohla mať ešte úspešný odchov. Ale to nám samozrejme nikdy ľúto nebolo (snáď len tesne po operácii), fenka sa dožila krásnych 12 a 3/4 roka a ja som šťastná, že sme mali to šťastie a prežili spolu ešte veľa krásnych chvíľ.