lucik, doba vylučovania alergénu závisí od konkrétneho alergénu... ak je to vec z potravy, ktorá sa neresorbuje, len dráždi črevo (môj prípad), organizmus sa jej zbaví až nepríjemne rýchlo (je pravda, že v "paštéte" na stenách čreva sa nejaké zbytky držať môžu, ale obvykle je úľava po nástupe dobre známej reakcie vcelku rýchla), ale ak príde k resorpcii, môže to byť niekoľkohodinový, ba aj niekoľkodňový problém (v závislosti na kinetike jeho odbúrania)
alebo napr. alergén napadaný na očnú alebo nosnú sliznicu... ťahavé karpiny a "vyplačeš" ho, alebo vykýchaš obrovským množstvom vodového sopľa, typický príznak alergie je, že ťa doslova "vyženie" do tmy (silná svetloplachosť) a chladu mimo dosah alergénu (resp. niekde, kde ho je menej) a tam sa vyplačeš a vysoplíš, dokiaľ nie je väčšina preč
Lepok v súvislosti s celiakiou je o kus zložitejší prípad... nie je (nemusí) to byť vôbec o alergii ("kratučký"
článok na anglickej wiki je calkom dobrý na to, aby si získala predstavu o zložitosti konkrétne tohoto problému). Alergia tam môže byť, ale iba ako "komplikujúci" faktor (.sk verzia stojí za prd).
SISI ma tak napadá, že keby sme my ľudia nemali zábrany hodiť šabľu (zvieratá ju nemajú, okrem toho, že trošku funguje "do brloha sa neserie, neští a neblvá") a nepremáhali sa, koľkokrát mesačne by sme si zatancovali variácie na Chačaturjana my...
mackie: to nie je o "naučení", je to asi ako plavák na hajzli (NEPREDSTAVUJ SI POD TÝM NEJAKÉ MECHANICKÉ ZARIADENIE!!! proste "nejaký" enzým, ktorý napr. vyrába gastrín, sa pri istom, furt tom istom pH, geometricky zmení natoľko - preusporiadaním intramolekulárnych vodíkových väzieb - že prestane byť aktívny, t.j. môžeš mu sypať "vstupných surovín" koľko chceš, ďalší gastrín ti už neurobí, samozrejme, ak pH stúpne nad tento limit, opäť sa preusporiada do aktívnej polohy... a sú aj zložitejšie regulácie, kde sa priamo "zapne" alebo "vypne" nejaký gén, a tým syntéza nejakého enzýmu... na podobnom princípe) - sliznica žalúdka vytvára HCl dovtedy, dokiaľ sa "nejaký" fyzikálnochemický ukazovateľ (pH) nezmení natoľko, že príde k zastaveniu "chloridovej pumpy". Riadi to gastrín, ktorý sa (spolu so somatostatínom v D-bunkách) prestanú uvoľňovať z G-buniek v žalúdočnej sliznici ("pH meter"), ak pH klesne pod istú hodnotu (u človeka +/- 4, u psa menej). Gastrín sa začne uvoľňovať ako reakcia na roztiahnutie antra (časť žalúdka) a jeho úlohou je vlastne zahájenie produkcie HCl, somatostatín je "shut-off" hormón ("vypínač"). A to na roztiahnutie nielen mäsom, ale hoci aj sklenými guľkami. Len tam sa pH dostane na "tú správnu hodnotu" skoro hneď, nakoľko kus skla s HCl reagovať veľmi nebude...
Tie bunky samozrejme nesledujú len pH, ale aj ďalšie chemické signály. V skratke: to, čo do žalúdka príde, je obliate toľkou HCl, aby sa dosiahlo +/- furt to isté pH. Ak by v priebehu trávenia pH stúplo, tak sa ešte pridá HCl. Okrem toho sa sledujú aj iné parametre a keď to vyzerá ako "hotovo", vypustí sa celá tá brečka do čreva.
A to sme sa zaoberali len v skratke produkciou HCl... a nie kopou ďalších procesov okolo... tráviace enzýmy, nadväznosť na prácu žlčníka, dvanástnika, ... plus stále popisujem de facto človeka - podobne ako pes máme docela jednoduché žalúdky... možno by nás nejaký prítomný veterinár vedel spražiť, čo dokážu podaktoré bylinožravce vo svojich n-dielnych žalúdkoch prevádzať za haluze...
Ďalej si treba uvedomiť, že žalúdok je len začiatok, ten má len rozpustiť, čo sa dá (veľa sa toho v kyslom prostredí aj nedá - študentom hovorím, že "rozpúšťanie nepohodlných v kyseline" nie je práve najpraktickejšie, lepšie by to šlo v hydroxide sodnom, lebo kyseliny majú závažný problém s tukmi - u psíkov by som podotkol, že celkom podstatnú úlohu má nízke pH nielen pri zabíjaní parazitov, ale aj spracovaní kostí), nastaviť nejaké počiatočné podmienky pre prácu jednotlivých úsekov tenkého čreva (za spoluúčasti žlče a pankreatických enzýmov) a drvivá väčšina trávenia sa koná tam!