Tak ja mám doma granulového nežravca (jorkšírku) a vďaka nej som prešla na Barf, pretože zjedla ledva slabú polovicu kŕmnej dávky, keď mala dobrý deň. Ak nie, zjedla ešte menej. Dokázala hladovať aj niekoľko dní a tak, že od hladu vracala len žalúdočnú kyselinu, nepomáhalo ani misku hneď po čase kŕmenia vziať a dať až na ďalšie.
Keďže Barfom kŕmiť nechceš/nemáš možnosť, tak mne dosť v tom období pomáhalo, kým som si ho naštudovala a odhodlala sa naň, že som jej tie granule ochucovala niečím lepším:
Najviac sa mi osvedčilo: napríklad za lyžičku konzervy pre psov som jej zamiešala do granúl. Keď som náhodou kúpila väčšiu a hrozilo by, že sa mi pokazí, zvykla som si takú dochucovaciu porciu na cca tri dni nasáčkovať a zamraziť, potom som už len vyberala a tých pár dní skladovala v chladničke. Občas som jej tam nastrúhala neúdený tvrdý syr, občas dala trochu bambina, občas trochu rybacej konzervy, či poliala rybím olejom, sem-tam, odrezky surového mäska, či pečienky, ak som robila pre nás (ľudí), atď. Všetko len také množstvá na dochutenie, nie na najedenie.
Nevravím, že to bolo ideálne stravovanie, ale začala jesť to, čím som granule dochutila, a tým sa rozjedla, že pokračovala aj jedením samotných granúl. Vtedy zjedla celkom slušne 3/4 až celú dennú dávku. Len občas zaštrajkovala. Takže, možno by to u vás zabralo tiež.
P.S. Ja som sa na Barf odhodlávala veľmi dlho, no neľutujem. Vidieť každý deň to, ako sa na jedlo teší a nevie sa dočkať, kým jej ho dám a potom sa za ním len tak zapráši a ostane povylizovaná miska, je fakt na nezaplatenie.
Všetko sa dá vysvetliť...bohužiaľ, nie všetkým.
Kniha je najlepší priateľ človeka len do chvíle, kým si nekúpite psa. Je však naozaj úžasné čítať s malým psom na kolenách.