Ja sa moc nezapajam do sutazi, lebo teda chcem vzdy fotku urobit a nehrabat sa v archive a nikdy nestihnem, alebo je mimo mojho ramca zadanie atd, ale ako ste tu niektori pridali fotky, tak ste mi velmi pripomenuli jeden den na vylete s Hugom, kedy bola naozaj zima ako sa patri a ten den bol pre mna vynimocny. Vynorila sa mi v pamati tato fotka, kde ma cakal ako vzdy, lebo ja som pri foteni velmi pomala, pritom my dvaja sme mali rovnake tempo
Vzdy ked som pozrela pred seba, tak tam bolo to rovnomerne, sebaiste, pomale tempo, vlniaci sa chrbat s fascinujucou pravidelnostou vykonavane pohyby, co ma tahalo dopredu a kracalo sa mi lahsie. Kedze som fotila, tak som vzdy casto zaostavala, ked si to vsimol, vzdy zastal a cakal, ked som sa nepohla do par sekund, tak si sadol a cakal, ked som sa flakala prilis, tak si lahol a ked som sa priblizila na par metrov, tak s narocnostou im vlastnou vstal a pokracoval, aby som ani nemusela prerusit tempo. Tak mi to chyba