Ďakujem Ti pekne, že si to pochopila, mňa to potom trochu mrzelo, že som to napísala možno až moc ostro a zbytočne moc obšírne. Iný človek by napísal asi iba "Radšej nie, nie je to moc dobrá kombinácia." Ja možno až zbytočne moc vysvetľujem, idem do detailov a snažím sa vysvetliť, že prečo mám práve ten názor :-).
Ale tak som rada, že máš ten istý
. Ono ja si myslím, že viem presne, ako by reagovali. Moja spočiatku reaguje ostro a s nedôverou na každého psa, no ale keď je ten pes taký, že to má na háku alebo proste keď k nej vyšle upokojujúci, submisívny či ignorantský signál, tak po pár minútach moja naberie dôveru, prestane cítiť ohrozenie, pochopí, že sme spolu na prechádzke, a že sa nejedná o náhodu, kde sa treba mať pred cudzím psom na pozore, a potom už normálne odopíname psy z vodítok a oni sa už hrajú, behajú, naháňajú. Len tých prvých pár minút musí byť tá procedúra, kedy je moja na vodítku, druhý pes ide na vodítku s pánom pár metrov za nami alebo pár metrov popri nás, ona medzitým pochopí, o čo ide, a potom je už úplná pohoda.
No ale keby bol ten druhý pes taký, že na jej nedôveru a prejavy "agresie" by reagoval tak isto a hlavne iná dospelá suka, tak to by proste mohlo dopadnúť veľmi zle. Dve takéto tvrdé palice sú stratený prípad.
Ono pes, s ktorým sa my môžeme stretnúť, nemusí byť ani nejako veľmi socializovaný, ale musí proste ovládať psiu reč, ktorou dá najavo, že nestojí o konflikt.
Po tom prekonaní tej počiatočnej nedôvery sa už môže skoro všetko, jej kamoš Achmed stojí pred ňou a brechá jej do ksichtu ako puk a ona nič, iba kuká, či mu šibe
a toto si v pohode už mohol dovoliť na prvej prechádzke, ale muselo tomu predchádzať to komunikovanie rečou tela, ktorou dal najavo, že on nemá nič zlé v úmysle. Achmed je z útulku a vie úplne krásne komunikovať po psom, dobre vedel hneď v prvé sekundy, ako ju videl, že sa jej nesmie pozrieť priamo do očí, to je proste nádhera, ako on vie dať najavo tieto veci a je nádhera, ako to moja číta a ako mu vďaka tomu dovolila stať sa jeho priateľkou. ♥♥♥