Genetika a plemenitba psov

Poradňa pre začínajúcich chovateľov.

Re: Genetika

Poslaťod Vikiki22 » Pon 15.04.2013 18:27

DNA
Asi každý vie, ako DNA alebo chromozóm vyzerá. Ale málokto vie, z čoho sa skladá a čo to vlastne je. DNA je dvojvláknová molekula, ktorá obsahuje lineárne usporiadané nukleotidy, obsahujúce fosfátovú skupinu, cukor deoxyribózu a dusíkatú bázu. Tieto dusíkaté bázy sú v 4 formách: adenín (A), guanín (G), tymín (T) a cytozín (C), oni sú medzi sebou spojené vodíkovými väzbami podľa komplementarity báz: A - T, C - G.

Obrázok

Chromozóm je zložitá štrutúra, ktorého súčasťou je samotná DNA, zásadité bielkoviny, tzv. históny a bielkoviny nehistónovej povahy (kyslé bielkoviny). Jadrová hmota sa nazýva chromatín, ktorého základnou jednotkou je nukleozóm. Ten obsahuje históny (H2A, H2B, H3, H4), ktoré sú zoskupené a okolo nich sa obtáča DNA. Histón H1 slúži ako spojka medzi jednotlivými nukleozómami a tak sa tvorí nukleozómový reťazec.

Obrázok

Ďalšou štruktúrou chromozómu je tzv. solenoidové vlákno. Nie je to nič zložité, ide len o skupinu nukleozómov, ktoré spája H1. Toto vlákno sa nakoniec ,,lepí´´ na proteínové lešenie nebielkovinovej povahy vo forme slučiek, ktoré sa nazývajú chromatínové domény.
Z toho obrázka to bude hádam jasnejšie :heh: :

Obrázok
Vikiki22
Moderátor
Obrázok užívateľa
 
Príspevky: 11060
Bydlisko: Dubník, okr. NZ

Re: Genetika

Poslaťod Vikiki22 » Pon 15.04.2013 19:08

Genetický kód
Bielkoviny sú jednou z najdôležitejších látok v organizme. Majú rôznu funkciu, obrannú (protilátky), transportnú (hemoglobín), podpornú (kolagén), enzymatickú... Molekuly bielkovín sú zložené z polypeptidových reťazcov, tvorených poradím jednotlivých aminokyselín (je ich 21).
V DNA sú tzv. triplety (trojica báz v DNA), čo nie je nič iné ako nejaké určité poradie dusíkatých báz v DNA, napr. AAU, GUA, CGG apod. (viď príspevok vyššie). Tieto triplety sú genetickým kódom, podľa ktorých je určené poradie aminokyselín, aby dali určitú bielkovinu. Jednotkou genetického kódu je kodón (trojica báz v mRNA).

Obrázok

Čo je mRNA?
RNA je jednovláknová molekula (,,jednovláková DNA´´), kde namiesto dusíkatej bázy tymín je uracyl (U). Sú 3 typy RNA:
mRNA - mediátorová, ktorá má za úlohu ,,preniesť´´ prepísaný triplet z DNA na tzv. ribozómy,
tRNA - transférová, pre každú aminokyselinu existuje jedna alebo viac molekúl tRNA, zohráva úlohu pri translácii,
rRNA - ribozómová, podieľa sa na tvorbe ribozómu.

Dej od DNA k bielkovine je veľmi zložitý proces, tak ho napíšem skrátene a jednoduchšie. Prvým dejom je transkripcia. Je to prepis určitého úseku DNA do mRNA. Táto mRNA potom putuje z jadra bunky na ribozómy, čo sú malinké, ale dôležité štruktúry v bunke. Je ich v bunke niekoľko. Jeden ribozóm sa skladá z jednej väčšej a jednej menšej časti. Na tomto ribozóme prebieha translácia. Príde mRNA, naviaže sa na ribozóm. Z druhej strane príde tRNA, ktorá nesie aminokyseliny, aj tá sa naviaže na ribozóm. Podľa komplementarity sa na seba mRNA a tRNA naviažu a tRNA uvoľní aminokyselinu. Týchto tRNA je niekoľko, každá z nich nesie jednu aminokyselinu, z ktorých vzniká bielkovina. Na tomto videu je to pekne jednoducho opísané a ukázané :smile: :

Vikiki22
Moderátor
Obrázok užívateľa
 
Príspevky: 11060
Bydlisko: Dubník, okr. NZ

Re: Genetika

Poslaťod Silvuch » Pon 15.04.2013 19:59

pocuj Vikiki, mna zaujima, ci vsetky vajicka nesu v sebe rovnaky kód, a sperie rovnaky? a vzhad, to uz zalezi len na tom, ako sa to premiesa?
JSUT*

Dont panic
Silvuch
Multišampión
Obrázok užívateľa
 
Príspevky: 6333
Bydlisko: Petržalka, vs srdco Malych Karpát

Re: Genetika

Poslaťod Darcia » Uto 16.04.2013 1:54

Silvuch: Nie som si celkom istá, či som správne pochopila tvoju otázku, ale pokiaľ áno, tak odpoveď je nie.
Každé vajíčko má v sebe náhodne vybrané chromozómy. Z každého z 23 párov chromozómov sa vždy vyberie náhodný z páru a z ďalšieho páru zase jeden a tak ďalej až kým nemá plný set. To znamená, že vajíčka môžu obsahovať 2 na 23 kombinácii, teda je možných 8 388 608 variácii (ak som teda dobre počítala, ale tak to nie je až tak dôležité). To isté sa deje aj pri tvorbe spermií, takže jeden pár rodičov má až 70 368 744 177 664 možných kombinácii, ktoré utvoria jednu gamétu. Čiže áno, záleží to na tom ako sa to "premieša", ale nemieša sa to až v gaméte, ale už pri tvorbe samotných vajíčok a spermii :smile:
Wherever you go, there you are.
Darcia
Big Dog
Obrázok užívateľa
 
Príspevky: 1105

Re: Genetika

Poslaťod šeltie » Uto 16.04.2013 8:31

skor by som povedala že hlavnym faktorom je crossing over v I. mitotickom delení ... čo znamena nahodny chromozom z paru? ved ide predsa o bivalenty tj. zdvojenu DNA kde ak ide o rozdielny material na chromatidach može za to CO al. nekontrolovana mutacia vplyvom prostredia.
Obrázok
šeltie
Big Dog
Obrázok užívateľa
 
Príspevky: 1033
Bydlisko: Nitra

Re: Genetika

Poslaťod Vikiki22 » Uto 16.04.2013 11:46

Offtopic: Darcia, :jop: , šeltie, máš v tom trošku zmätok. :no:
Pre Silvuch:


[size=150]Bunkové delenie

Mitóza
Mitotické delenie zabezpečuje, aby každá dcérska bunka obsahovala rovnaký počet chromozómov ako mala bunka materská. Toto platí pre somatické bunky, teda z čoho sa skladá organizmus. Celý bunkový cyklus má 4 fázy, počas ktorých vzniknú z jednej bunky dve úplne identické bunky.
G1 fáza. Počas tejto fázy sa v bunke uskutočňujú syntetické procesy, najmä syntéza RNA a proteínov. Dĺžka fázy závisí na vonkajších podmienok.
S fáza. Táto fáza je charakteristická replikáciou (zdvojením) DNA, pričom sa ďalej pokračuje syntéza RNA a proteínov a navyše sa začína syntéza histónov.
G2 fáza. je relatívne krátka, pokračuje v nej syntéza RNA, proteínov, bunkových organel a syntéza proteínov mitotického aparátu - tubulínu. Táto fáza je tzv. kontrolný uzol, ktorý rozhoduje, či nastane samotné delenie bunky. Ak je všetko tak, ako má byť, nastane delenie.
M fáza. Mitotická fáza zahrňuje samotné delenie bunky. V tejto fáze je zastavená syntéza RNA. M fáza má zase 4 fázy:
Profáza - chromozómy pozostávajú z chromatíd, ktoré sú spojené centromérou. Bunková organela, tzv. centriola sa rozdelí a obe putujú k opačným pólom bunky a medzi nimi sa vytvára deliace vretienko.

Obrázok

Metafáza - chromozómy sú umiestnené v ekvatoriálnej (rovníkovej) rovine a centroméry sú pripojené k deliacim vretienkam. Centroméry sa rozdelia a tým sa rozdelí aj chromatídy a vzniknú dve sesterské chromozómy.

Obrázok

Anafáza - vlákna deliaceho vretienka ťahajú dcérske chromozómy k pólom bunky.

Obrázok

Telofáza - prebieha delenie bunky, jej organel a obidve nové bunky majú úplný súbor chromozómov.

Obrázok

Meióza
Je to typ bunkového delenia, pri ktorom vznikajú geméty (pohlavné bunky) s polovičným počtom chromozómov ako je v somatickej bunke. Meióza, na rozdiel od mitózy, pozostáva z dvoch delení - meióza I a meióza II.
Meióza I.
Pre prvé meiotické delenie je charakteristická profáza, ktorá je rozdielna od mitotickej profázy. Obsahuje 4 štádiá (leptoten, zygoten, pachyten, diploten a diakinéza), ktoré sú však už len zbytočný detail. Takže, do tejto fázy vchádza bunka, ktorá už má zduplikovanú DNA. Homologické (rovnaké - 1 od otca, 2. od matky) chromozómy sa k sebe prikladajú a utvárajú páry - bivalenty. Každý bivalent sa skladá zo 4 chromatíd, čo sa nazýva tetráda. V tomto štádiu dochádza medzi chromatídami k prekríženiu, tzv. crossing - over, čo je mechanizmus, ktorým sa zvyšuje genetická variabilita organizmov. Po tomto akte sa homologické chromozómy od seba oddeľujú spôsobom odpudzovania centromér (ako 2 magnety otočené k sebe rovnakým pólom).
Metafáza prvého meiotického delenia prebieha ako pri mitóze. Chromozómy sa stavajú do ekvatoriálnej roviny bunky.
V anafáze sa bivalenty rozpoja a chromozómy putujú k pólom bunky. Rozdelenie týchto chromozómov je náhodná.
V telofáze má každá dcérska bunka polovičný počet chromozómov, ktoré však obsahuje zdvojené množstvo DNA, preto druhé meiotické delenie pokračuje bez replikácie DNA.
Druhé meiotické delenie je úplne rovnaké ako mitotické. Po rozdelení centromér a chromozómov, putujú chromatídy k opačným pólom a vytvoria polovičné dcérske bunky. Tzn., že z jednej bunky na začiatku meiózy vzniknú 4 nové bunky, ktoré majú len polovičný počet chromozómov a každá z nich je úplne iná. Z týchto buniek vzniknú spermie a vajíčka, ktoré po splynutí vytvoria novú bunku (budúci organizmus), ktorý bude mať potrebný počet chromozómov. (Len k úplnosti dodám, že kým spermie vznikajú počas celého života samca, u samice vajíčka vznikajú už počas embryonálneho vývinu, takže sa samica rodí už s daným počtom vajíčok, ktoré čakajú na ,,aktiváciu´´.)

Krásne a zrozumiteľné video k bunkovému deleniu, snáď to z toho pochopíte :smile: :
Vikiki22
Moderátor
Obrázok užívateľa
 
Príspevky: 11060
Bydlisko: Dubník, okr. NZ

Re: Genetika

Poslaťod šeltie » Uto 16.04.2013 12:15

chaos ? reagovala som na toto

a vzhad, to uz zalezi len na tom, ako sa to premiesa?


takže neprebieha CO a mutacie kt. su hlavnym faktorom variability ?
Obrázok
šeltie
Big Dog
Obrázok užívateľa
 
Príspevky: 1033
Bydlisko: Nitra

Re: Genetika

Poslaťod Vikiki22 » Uto 16.04.2013 12:30

šeltie píše:skor by som povedala že hlavnym faktorom je crossing over v I. mitotickom delení ... čo znamena nahodny chromozom z paru? ved ide predsa o bivalenty tj. zdvojenu DNA kde ak ide o rozdielny material na chromatidach može za to CO al. nekontrolovana mutacia vplyvom prostredia.

Myslela som na toto. :smile: A mutácie sú tak zriedkavé, že to by som k variabilite uvádzala len okrajovo.
Vikiki22
Moderátor
Obrázok užívateľa
 
Príspevky: 11060
Bydlisko: Dubník, okr. NZ

Re: Genetika

Poslaťod šeltie » Uto 16.04.2013 12:40

neviem či sa tu nepletieme ....GAMETA dostava nahodne z kazdeho paru jeden a tym padom sa líši od materskych buniek. (tj. jeho somaticke bunky su identicke klony pretože mitoza je prakticky "klonovanie" buniek) meoiza je REDUKCNE delenie aby mohlo dojst k splynutiu gamiet preto sa musi zredukovat pocet z 2n na n to ale neznamena že sa nastriela teraz po jednom chromozome do buniek ono sa nahodne odelia len tie pary ale každa bunka musi mať tych 23 chromozomov kde najvačší podiel variability ma CO a mutacie nie su naozaj až take ojedinele mutacii je veľmi veľa a prebiehaju neustale či vplyvom prostredia alebo ide o samotne mutacie na genomoch, genoch al. chromozomoch. Vecou nahody je napriklad fakt aku vyslednu vlohu ziskame a ako silne sa gen prejavi. Len teraz neviem či dobre chapem povodnej otazke od silvuch ...
Obrázok
šeltie
Big Dog
Obrázok užívateľa
 
Príspevky: 1033
Bydlisko: Nitra

Re: Genetika

Poslaťod šeltie » Uto 16.04.2013 12:54

čitam si to ešte raz ... pre istotu ja len jeden fakt, nevyvraciam to čo napisala Darcia len poukazujem na fakt že prave vramci meioizi teda ešte pred vytvorením tych spominanych pohlavnych buniek dochadza ku CO kt. sa vyrazne podiela na variabilite aby tu nedošlo k zbytočnym hadkam ...
Obrázok
šeltie
Big Dog
Obrázok užívateľa
 
Príspevky: 1033
Bydlisko: Nitra

Re: Genetika

Poslaťod Vikiki22 » Uto 16.04.2013 12:56

Mne je jasné, čo píšeš. Píšeš to dobre. Gaméty sú produktom meiózy (redukčného delenia). Ja len poukazujem, že crossing - over je v I. meiotickom (nie mitotickom) delení a bivalent nie je zdvojené DNA, ale je to pár homologických chromozómov. :smile:
Vikiki22
Moderátor
Obrázok užívateľa
 
Príspevky: 11060
Bydlisko: Dubník, okr. NZ

Re: Genetika

Poslaťod šeltie » Uto 16.04.2013 13:11

I. meioticke delenie je vlastne mitoza ak sa nemylim .... a II. meiotické delenie sa skladá len z anafázy a telofázy.viem že odborne v publikaciach je to meoticke delenie I. a potom II.
Obrázok
šeltie
Big Dog
Obrázok užívateľa
 
Príspevky: 1033
Bydlisko: Nitra

Re: Genetika

Poslaťod Vikiki22 » Uto 16.04.2013 13:16

Nie. I. meiotické delenie sa práveže najviac líši od mitózy, a II. meiotické delenie je to isté ako mitóza, aj so všetkými 4 fázami. (Prečítaj si môj príspevok o bunkovom delení vyššie.)
Vikiki22
Moderátor
Obrázok užívateľa
 
Príspevky: 11060
Bydlisko: Dubník, okr. NZ

Re: Genetika

Poslaťod Vikiki22 » Štv 11.07.2013 11:45

Mám zaujímavú otázku: prečo temer všetky blue merle BOC-ky majú modré oči a temer všetky blue merle DK majú oči len hnedé? Nemalo by to byť vplyvom merle génu aspoň približne v rovnakom pomere u oboch plemien? Viem mi to niekto vysvetliť, prosím? :nwm:
Vikiki22
Moderátor
Obrázok užívateľa
 
Príspevky: 11060
Bydlisko: Dubník, okr. NZ

Plemenitba

Poslaťod MisheliQ » Sob 20.07.2013 8:37

Genetika tu už je, ale chýba mi tu plemenitba. :smile:

Plemenitba je cieľavedomá a zámerná reprodukcia zvierat zaradených do chovu v rámci daného plemena.

Rozdelenie metód plemenitby
1. Čistokrvná plemenitba
a) párenie nepríbuzných jedincov (outbreeding)
b) párenie príbuzných jedincov (inbreeding - príbuzenská plemenitba)
c) líniová plemenitba
d) medzilíniová plemenitba
e) osvieženie krvi

2. Kríženie
a) medziplemenné
* pozmeňovacie:
- zošľachťovacie (čo to je) - priliatie krvi a vlastné zošľachťovanie
- prevodné (pretváracie) (čo to je)
- kombinačné (plemenotvorné) (čo to je)

* úžitkové (čo to je)
- jednoduché
- zložité

b) medzidruhové (čo to je)


Metódy plemenitby podľa genetických efektov, ktoré pri metódach kríženia vznikajú:

1. Metódy plemenitby založené na využití podobnosti rodičov a ich potomkov:
a) príbuzenská plemenitba
b) líniová plemenitba
c) nepríbuzenská čistokrvná plemenitba
d) zošľachťovacie kríženie
e) prevodné kríženie
f) kombinačné kríženie

2. Metódy plemenitby využívajúce heterózny efekt:
a) metódy plemenitby so selekciou na kombinačnú nadväznosť:
- kríženie chovných a inbredných línií (medzilíniová plemenitba),
- kríženie s opakovanou selekciou na kombinačnú nadväznosť,
- topcrossing a topcrossbríding
b) metódy plemenitby bez selekcie na kombinačnú nadväznosť:
- úžitkové kríženie bez ďalšieho použitia krížencov v plemenitbe
- úžitkové kríženie s použitím krížencov v plemenitbe.

zdroj:
http://zootechnika.webnode.sk/slachtenie/plemenitba/
http://www.catahoulaclub.eu/index.php?o ... u&Itemid=6
grace over perfection
MisheliQ
Multišampión
 
Príspevky: 7844

PredchádzajúciĎalší

Späť na Chovateľstvo