So samotným vlastníctvom psa neplnoletou osobou právny problém nie je, na PP ako vlastník môže byť uvedené aj dieťa.
So spôsobilosťou vstupovať s týmto majetkom do vzťahov to už také jednoduché nie je, či už ide priamo o obmedzenia kynologické alebo všeobecné súvisiace s právnym poriadkom. Napr. v FCI je chovateľská spôsobilosť od 18 roku, skôr nie je možné zaregistrovať na vlastné meno CHS a teda sa stať chovateľom. Problémy môžu nastať aj pri uchovnení jedinca, niektoré kluby vyžadujú,aby neplnoletý vlastník bol zastúpený zákonným zástupcom. Vstupovať do zmluvných vzťahov, trebárs v súvislosti s využitím plemenníka v majetku dieťaťa, má tiež svoje špecifiká, využiť suku v chove je možné len na cudziu CHS, rovnako je to už v otázke kúpno-predajnej zmluvy na šteňa, ďalej v prípadoch, keď vlastník psa ručí za záväzky (prihlášky na výstavu a pod.).
Pokiaľ sa ráta s výstavnou a chovnou kariérou jedinca v období pred 18-tym rokom majiteľa, osobne by som volila vlastníctvo plnoletej osoby (napr.rodiča) a po dosiahnutí plnoletosti dieťaťa by som vlastníctvo psa previedla. Ak žiadna veľká administratíva nehrozí, pes je len spoločník, prípadne sa sporadicky obajví v kruhu či v nejakom športe, tak je to asi jedno
.