HIstoria Cavalier King Charles Spaniela
terajsi kavalieri su priamymi potomkami malych spanielov, ktore su casto zobrazovane na obrazoch v priebehu 16-18 storocia, boli beznymi spolocnikmi dvornych dam v casoch Tudorovcov. Najvacsi "rozmach" zazili vsak za vlady Stuartovcov, boli oblubenym plemenom krala Charlesa II.
Neskor bohuzial vysli z mody a boli nahradeny inymi plemenami. Koncom 19.storocia sa objavoval maly spaniel pochadzajuci z palaca Blenheim lorda Marlborough-a - vtedy bol ceneny este aj pre svoje lovecke kvality. Zaujimava vec sa traduje o tomto sfarbeni - Blenheim (biela+syte gastnove znaky) aj dnes patri k najatraktivnejsej variete. Velmi ziadana je u nich korunka - tzv. spot ktory je umiestneny na bielej casti hlavy. "Legenda" hovori o povode tohto znaku to, ze v case ked bol lord Malborough mimo dom, rodila jeho oblubena sucka, jeho manzelka ju objimala a upokojovala hladkanim po hlave a palcom tlacila pri hladkani na plochu na vrhcu hlavy. Stenata vo vrhu mali tento spot, ktory pripominal otlacok prsta jeho manzelky. Ci je to pravda, alebo len rozpravka, tazko povedat...
Za vlády kráľovnej Viktórie začali chovatelia organizovať výstavy a nadšenci začali chovať psov seriózne a požadovaného typu. To prinieslo novú módu; psov s krátkou tvárovou časťou postupne sa vyvíjajúcich do úplne plochej tváre ako je to u moderného King Charles španiela. Bolo množstvo schopných chovateľov, ktorý úspešne chovali psov vysokej kvality s plochou tvárovou časťou, klenutou lebkou a dlhými nízko nasadenými ušami. Tento typ je stále populárny a je to veľmi milé plemeno.
Roswell Eldridge, Američan a veľký milovník malých španielov, prišiel do Anglicka a bol veľmi nemilo prekvapený, že tu nenašiel žiadnych malých „nosatých“ španielov. V snahe dosiahnuť nápravu, vypísal cenu na Cruftovu výstavu počas troch rokov (neskôr to bolo predĺžené na 5 rokov) 25 libier pre najlepšieho psa a sučku psej rasy ako sme ju mohli vidieť za čias kráľa Karola II. Nasledujúca veta je citátom z katalógu Cruft´s: „Ako na obrázok z čias kráľa Karola II., dlhá tvárová čas, bez stopu; plochá lebka, bez sklonu ku klenutiu a so spotom v strede temena.“
Chovatelia King Charlesov nebrali tieto triedy príliš vážne. Tvrdo pracovali mnoho rokov, aby sa zbavili dlhých nosov. Postupne, ako vysoká odmena, ktorú mohli získať na výstave, skončila, zostalo pri chovateľskom experimente len niekoľko málo nadšencov. Najdôležitejšiu úlohu v tom zohrala pravdepodobne pani Amice Pitt. Na konci piatich rokov sa dosiahlo málo, pretože Kennel Club považoval psov za nedostatočne početných alebo štandardizovaných nato, aby im pridelil samostatnú registráciu plemena.
V roku 1928 bol založený klub a zaviedlo sa pomenovanie pre plemeno „Cavalier King Charles spaniel“. Na prvom stretnutí, ktoré sa uskutočnilo počas druhého dňa Cruftovej výstavy psov, 1928, bol spísaný štandard plemena a je to prakticky ten istý, ako ho poznáme v súčasnosti. Živým vzorom na napísanie štandardu bol Ann´s Son slečny Mostyn Walker.
Prvým Cavalierom s titulom šampión bol psík v majetku dcéry pani Amice Pitt – Jane (dnes známa pod menom Jane Bowdler). Bol do Ch. Daywell Roger a jeho chovateľom boli Lt. Col. a pani Brierly. Daywell Roger bol veľmi využitý v chove a mal najväčší vplyv na vývoj plemena v polovici 20-teho storočia.
Dalsimi faebnymi varietami okrem blenheim je tricolor black and tan a ruby: