Mirah- k plemenu chow-chow. Jeho tatko bol taký flegmoš, že keď sme boli pre šteňa, motal sa po dvore a neprišiel si nás ani očuchať, zato mater bola taká ostrá, že majiteľ ju musel zavrieť do koterca.Bola tam aj iná sučka, ktorá tiež nejavila záujem obzrieť si nás.Bolo to v roku 1990 a vybrali sme si psíka.Celú cestu domov sedel v aute v košíku, hlava hore, ani nekňukol...Keď som ho priniesol do detskej izby, prekukol každý kút, pomotal sa, stal si doprostred izby, hlava hore, uprene sa mi zadíval do očí a cikal s tým sebavedomým pohľadom na mňa...Potom zaliezol pod posteľ a ľahol si tam.
Dal hneď najavo, že to nebudeme mať s ním ľahké.
A ani nebolo...Bol chovaný vonku a dovnútra sa nikdy netlačil, len keď začalo hrmieť pred búrkou, zaliezol do kotolne, tam si ľahol a nikto ho do skončenia búrky nedostal von...To bol schopný zabiť človeka, ak by sa o to bol pokúsil-ani priblížiť ku nemu.Keď zavrčal, bolo jasné, že bude on pánom situácie.Po búrke v pohode vyliezol a nič sa nedialo.Robili sme na dvore plôtik, aby nechodil do skalky.Latky pekne rozostavené, pribíjali sme, všetko vymerané...prišiel, labou ich rozhádzal, odišiel, čumeli sme...Nastavili, pokukal a keď to bolo upravené, prišiel a labou rozhádzal, dostal príkaz, že nesmie, urobil to aj tretí raz-pes tvrdohlavý..no na zabitie
O tých ľuďoch, čo mu robili zle cez bránku som spomínal vyššie.Mal hovadsky dobrú pamäť a preto som vedel presne , kto mu robil zle, lebo ho vyštekával ako dospelý už zo 100m.Inak neštekal, flegmaticky ležal na betóne, stále vyhľadával tie najstudenšie miesta...Ak sa niekto nahol cez bránku, útočil, bol by schopný utrhnúť človeku ruku, keď ho chcel niekto pohladiť-nenávidel maznanie už odmalička,ani od domácich, on bol hneď dospelý
Poznal som jedného asi v roku 1980 a ten sa správal takisto teritoriálne a žiadne mazlenie a Jožo Ráž mal tiež jedného a takisto dobrá sviňa...Ropuší jed?-neúčinkoval..pena z papule nenormálna ale kým ju nezabil, trhal, takisto ihličky z ježka-dopichaná a krvácajúca papuľa, ale kým nebol ježko na franforce-trhal...Pod bránu nič neprešlo...bolo to jeho teritórium.Chow sa nikdy nevzdáva, on bojuje do posledného dychu-mám pamiatku na tele a môj foter ju mal tiež a Jožo Ráž spomína, že ho dohrýzol práve vtedy, keď mu liečil zranenú labu.Je v tých psoch niečo majetnícke, hľadajú si jednu osobu a keď nenájdu vhodného lídra, prevezmú velenie, a možno aj keď nájdu....oni chcú ten svoj vlastný pokoj.Daj mi nažrať a nestaraj sa o mňa, nechaj ma žiť-komplikované plemeno.Okrem ropúch a ježkov neublížil ničomu z domácich zvierat a moja sučka husky, ktorú som si priniesol keď už bol fakt starý, tá si z neho neskutočne uťahovala
Preskakovala ho a chytala za chvost-v živote jej neublížil,iba zavrčal /aj tak bola rýchlejšia, ako jeho reakcie/
V starobe ochorel na sivý zákal- u nich typické a nechcel sa dať už ani česať, bol z toho nervózny, nejaké kožné problémy, ale pozrieť si to nedal.Bol nervózny, lebo dobre nevidel a preto som schytal hryzance...Hádzať mu niečo a potom si to vziať sa rovnalo smrti...To, čo človek hodil/ hračku/, bolo už jeho a bojoval na smrť.Museli sme ho utratiť, bol starý, chorý, takmer nevidiaci a z toho nervózny a agresívny...
Čo som poznal, alebo počul, viem len o takýchto jedincoch.Jediného, čo som stretával, vodila stará babka na vodítku a chodil jej pri nohe!!!Ale nič viac o ňom neviem, čo dokázal.Dobre si to premysli, chow je viac okrasný pes za bránu, ako bežné psy. Pred 30 rokmi to bolo iné aj s literatúrou aj cvičením a o týchto psoch sa vedelo málo.Teraz možno nájdeš viac, aj ja by som ho vychovával inak, ale určitú mentalitu má v sebe a aj keby si ho zabil, to asi nezmeníš.