Výber správneho plemena pre mňa

[Barbor]

Offtopic: ja si pamätám ako som ako decko vláčila na šnúre plyšového psa po vonku naši nechceli dovoliť za nič na svete, starala som sa o plyšového, strašne dlho, ráno som ho chodila venčiť, hned ako som došla zo školy zase von, jesť som mu dávala celý bol špinavý lebo som ho vonku ťahala po zemi, tak sme ho stále prali

[hisham]

Barbor

[moschino]

barbor to je miléé, že si aj chodila venčiť
Offtopic: a toho úplne prvého psa čo sme mali, mi otec oznámil, keď som išla domov zo škôlky, stretol ma, išiel do práce, že doma mám prekvapenie, letela som domov aj s bratrancom a tam úplne čierne šteniatko s bielou náprsenkou mali sme ho asi dva alebo tri dni. Babka frflala a nadávala, že v noci kňučí, až ho otec musel dať preč. Strašne som za ním plakala zanedlho si doniesla potom ona malého kríženca, ale toho si zatvárala k sliepkam a zamykala na kľúč, aby sme sa s bratrancom k nemu nemohli dostať

[Barbor]

Offtopic: moschino to je hrozne, ze zatvárala pred vami... ja nechapem preco niekedy rodičia mali taketo divne postupy...to sa deje este aj teraz???

[moschino]

Offtopic: neviem, to babka hlavne že toho čierneho sme si nechať nemohli. Ešte že keď sme našli Huši, som si vydupkala u našich, že zostane. Oni na to aj pristali a v jeden deň, kým som bola v škole, mi ju babka vypustila, aby ušla ešte že Huši nikam neodišla, zdržovala sa pri dome a tam som ju našla, celú a zdravú potom som ju zatvárala v susedovej ohrade pre sliepky, kde už sliepky nebývali, odtiaľ ju už pustiť nemohla. Susedovi (taký alkoholik bezďákoid) som potom mesiace nosila denne z našej večere za to a 20 korún mesačne za prenájom

[Barbor]

Offtopic:

[pigie]

Barbor Ja som mala len sampony a hrebene a voditka a obojky nakupene na policke. Von som ale nechodila s plysakom, by mi mama nedovolila. Ja som len v kociari vozila (a aj zive zajace )
Offtopic: Ja mam taku peknu prihodu zase s babkinym psom, ktoreho som jej hodila na krk, lebo ja som psa mat nemohla. Som sla k nej na nedelnu navstevu. Bola zima, kopec snehu, na krizovatke sedelo schulene hladkosrste! stena... Ako ma videlo pribehlo. Bol vonku sused z toho rohoveho domu, tak som sa opytala, ze ci je ich, ze nie, ze sa sem pritulalo a on ho nechce, ze uz ho zo 3x vyhodil a vzdy najde dieru v plote. Stena furt okolo mna, tak som sla babke, stena za mnou. Babka mava vzdy branu dokoran, takze som stena vzala dnu a zavrela branu. Bala som sa jej to povedat, ze som priniesla stena, lebo ona by ho tak isto vyhnala von... Takze som vosla dnu, pozdravila a cusala... A pocuvala slabe kvicanie, co sa rinulo zvonka. Babka ho nepocula Rozmyslala, ako si vypytat nieco na zradlo a odniest to psovi Do toho prisiel bratranec. O 7 rokov starsi. Prisiel, pozdravil, nic nehovoril, pozrel na mna. Sedeli sme na gauci a bolo ticho. DIVNE TICHO. Babka, co nic nehovorite? Tak sme sa zacali bavit o blbostiach, bratranec nesvoj, ja nesvoja Zrazu krik, teta prisla z kaplnky, otvori dvere a pyta sa, ktory z vas dovliekol to stena??? My s bratrancom pozrieme na seba a obaja NARAZ. Ake stena? Tak sme zbehli a tvarili sa, ze ho vidime prvy krat v zivote (neskor sa ukazalo, ze ked prisiel bratranec, otvoril branu, stena vybehlo von, tak ho zdrapil hodil spat do dvora a zase zavrel branu). Ja - babka, nechaj si ho - klasika. Teta s babkou, neexist. Kto sa o to bude starat. Netreba nam psa. Babka svojou palicou na podopieranie otacala stena na chrbat, nech zisti, ci je to pes alebo fena (fenu uz raz mali a NIKDY uz ziadnu, este keby to bol pes... JE TO PES!) Nie, ale nezostane tu, dajte pokoj. Do toho prichadza moj otec. Vidi stena mne na rukach, slzy v ociach - to som bola uz na strednej Babka s tetou, ktore tam byvaju sa mu stazuju, ze im ktosi prehodil stena a ze nech to okamzite bere kdesi prec. Otec miesto toho vojde do garaze a vynara sa s krabicou od bananov a v tichosti do nej reze otvor, tete kaze doniest kus stareho koberca. Teta s babkou chvilu este protestuju, naco otec da razny verdikt, ze to je maly pes, ze to zere jak sliepka a ze sa zide, ked su doma len same dve, aspon budu pocut, ze niekto ide (nemali ani zvoncek a brana furt dokoran) Och to stastie. A perfektny psicek to bol veru. Velkostne ako Fry, ale rozum to malo kdesi uplne inde, aj ked nie moc velky, nebudem klamat Ale urcite bol inteligentnejsi ako toto co mi lezi pod nohami. Bohuzial, ako prisiel, tak aj zisiel. Ako sa pre nich zjavil (nikomu sme s bratrancom roky nepovedali ako sa tam dostal), tak pre nich aj odisiel, proste raz ho na dvore nebolo, mal cca 7 Aj im bolo za nim luto, lebo potkaniar pre celu dedinu, lepsi nez akakolvek kocka a strazca, presne ako otec povedal, nahradzal im zvoncek dokonale, uloha macky bol bonus, ktory si ani nezasluzili

[Barbor]

tak ja som pre toho plyšového psa tiež chcela real obojok aj vodítko, ale naši mi ani to nechceli kúpiť, že snáď nebudú kupovať hračke obojok na psa takže som ho mala len na nejakej šnúre a kamoška suseda čo mala bígla mi tuším raz dala nejaký starý obojok...mama sa istú dobu hanbila, keď sme išli do obchodu a ja som stála vonku lebo veď so psom ísť dnu nemôžem v sobotu ráno som chodila kupovať rožky a šunku do večierky kúsok od domu, psa som priviazala o zábradlie pred obchodíkom a rýchlo vybehla nakúpiť a sledovala aby mi ho niekto neukradol bože normálne sa usmievam keď takto na to spomínam, to boli časy

[wer]

aka dokladna priprava na psa

[Barbor]

Offtopic: jooj a pamätám si že jednu dobu som bola už úplne zúfalá a dúfala som že pes ožije, lebo už ma nebavilo ho ťahať stále za sebou...aj vonku som mu stále hovorila a "modlila sa" aby ožil a začal chodiť sám po svojich ale už si nepamätám ako to skončilo, neviem či mu v práčke raz neurvalo oko chudákovi potom mi ho mama ani nechcela ukázať že čo sa mu stalo a zabavili mi ho,...a kúpili mi korytnačku

[Margita]

Inak to je aké zle,,,to postavenie psa v očiach ľudí,,,3x sme ho vyhodili,vratil sa...vypusti TO Na ulicu
Radšej ozaj to zviera odstrelit ako by malo niekde zivorit

[pigie]

Barbor, ty si to mala velmi podobne ako ja. Aj s tou korytnackou. Moja este zije, co tvoja?

[Barbor]

pigie mali sme ju celkom dlho, starala som sa o ňu poctivo, aj napriek tomu keď som bola v tábore ju naši vypustili do nejakého jazera potom som plakala, že som sa s ňou ani nemohla rozlúčiť a takto poza moj chrbát sa jej zbavili. Tak ma otec jedeň deň zobral na to jazero, vytiahol z vody korytnačku, že "to je ona" - obrovská a úplne iná ako naša, s tým že sa má asi výborne ked tak narástla. Uverila som a bola spokojná že sa má dobre. Potom mi kúpili andulky

[pigie]

Nieeeee. ANUDLKY Nasi sa museli poznat. A nemala si potom korelu?

[Barbor]

neskôr keď andulky pokapali sme vyprosili škrečkov