Výber správneho plemena pre mňa

[kellee]

mne kupili korelu, ale sla im tak na nervy, ze ju asi za rok predali

[pigie]

Hmm, tak skrecky u nas nie, mama je alergicka na hlodavce, nemyslim realne, skor psychicky Tak u nas boli este rybicky ako nahrazka a aj hada by mi povolili, len to som uz mala dost rozumu a som si povedala, ze si pockam na psa, ked sa odstahujem
Ale teda, ziadne zviera mi nikdy nekazali dat prec. Nikdy. Skor naopak, chcela si, staraj sa. A mi aj pomahali, otec urobil na leto u babky, kde som travila leto, normalne volieru pre tie andulky a korely. Aj vybeh pre korytnacku

[DiamonD]

Offtopic: Ja som to ako decko mala veľmi podobné Veľakrát som si predstavovala svojho imaginárneho psa ako pri mne leží, keď som bola von ako cupká vedľa mna a pod. To sa už človek fakt mení na blázna musím sa smiať keď si na to spomeniem. Ale rodičia boli neoblomní.... Inak mám takú príhodu. Keď mi umrel strýko sme už nemali dlhšie psa síce sme už bývali v dome. Neboli ale spravené zadné ploty takže otec psa nechcel kým sa to nespraví...Nehrnul sa do toho ani veľmi. Ja som už klasicky potrebovala psa a zvykla som sa tak v duchu baviť s tým strýkom, že keď je v tom nebi či by mi nemohol poslať nejakého psa. Nebolo to hneď ale raz v noci som počula štekot na dvore. Bála som sa tak som šla zobudiť našich. Išli sme von a na dvore stál BŠP. Bol veľmi priateľský bola som v šoku z toho riadne. Normálne sme si šli ľahnúť a ja som dúfala že rano tam ešte bude. A bol. Aj keď som prišla zo školy bol u nás stále. Mohol vybehnúť zo zadu kde nebol plot kade sa pravdepodobne aj dostal dnu. Pobudol u nás pár mesiacov a ako prišiel tak aj odišiel. Raz tam už proste nebol ani sa nevrátil. Inak doteraz na neho myslím že kde asi je a čo sa s ním stalo. Inak moja nasledujúca zufalosť otca prinútila tie ploty urobit a ja som si mohla doniesť Koru ktorú máme doteraz, teda ja už s nimi nebývam ale oni by ju nedali za nič

[wer]

Offtopic: asi mame podobnu diagnozu viaceri tu aj ja som mala imaginarneho psa. dlho to bol doberman, potom aj NO.
no nic, zaluba vo velkych pracovnych psoch trva

[Margita]

ja som mala take obdobie ze som dlhsie podrzala dvere ked som vchadzala a vychadzala aby aj pes presiel uplne som na to zabudla,ste mi pripomenuli

inak si pamatam,sa objavil raz pri babkynom plote pes,ja ako velky znalec som podla jeho pipika dosla na to,ze to bude este stena ale bol dsot velky,nieco ako irsky vlkodav,som ho ucesala,a celeho ho prezrela a skonstatovalam,ze je zdravy a v pohode,ale babka ze nie hento a tamto,dala mu nejake kolace,ale tak ze mu to hodila na zem a potom TO vypustila na ulicu ,rozumej na hlavnu cestu,kedze byva na hlavnej...ale ona bola celkovo taka divna
a potom raz som otca nejako zlomila,a sli sme spolu po stena NO,dali sme mu meno Bobi,podla nejakeho dobermana z filmu kde hral myslim Travolta,a o niekolko dni zomrel...pamatam si len ze vracal bielu penu..mala som aj take tusenia,ci ho babka aj neotravila alebo co...
vzdy som chcela psa aj plysaka na snurke som mala,a potom v 14tich mi ho konecne povolili,Rodyška

[Lindchen]

Ja som dostala šteňa ako 3-ročná, na hranie . Do pár dní zomrelo, asi parvo.

[Barbor]

ja neviem, u nás to bolo také divné. Naši majú radi psov, nikdy to nebolo že fuj pes. Len proste ho mať nebudeš a bodka. Korytnačka im napadla ani neviem prečo. Andulky tiež len preto lebo sme stále fňukali. Škrečky tiež. Asi to boli zvieratá ktoré nie sú náročné na údržbu a nejak extra neovplyvňujú fungovanie rodiny. Veď sme všetci plakali keď andulky umreli, aj prvý škrečok keď umrel otec plakal. Moj umrel neskôr, tiež sme smútili. Aj oni sa starali, keď bolo treba. Otec tiež na záhrade urobil korytnačke výbeh. Mňa ale zaráža celkovo, že rodičia nedovolia, ako aj moschino píše, že zamknúť psa pred deťmi ...ja si viem reálne predstaviť keby za mnou príde decko, že chce pavúka že mu ho dovolím. Keď vidím ako to dieťa študuje a hltá všetky tie knihy a atlasy, vážne ho to zaujíma a je tým posadnutý. Aj napriek tomu že pavúky neznášam, proste to dieťa by som v tom podporila, nech má, nech sa stará a možno sa aj ja zbavím fóbie ja som mala načítané všetky možné atlasy, naspamäť brožúrky starostlivosti a čo ja viem čo všetko. Nehovorím že by som zvládla vychovať psa ako 7 ročná ale vážne ma to zaujímalo a viem že ten pes by neskončil niekde vyhodený pri košoch...Neskôr, keď sme bývali v dome dovolili, o toho psa som sa starala a aj dodnes by som, keby mi ho dovolia vziať so sebou ked som sa od nich odsťahovala. Ktovie, keby mi dovolia psa skôr, možno by som išla na kynologiu, možno by som išla na veterinu koľko vecí mohlo byť inak, lebo pre mňa to bolo vážne utrpenie, kolko nocí preplakaných, kolko cudzích psov vyhladkaných že aj ja chcem takého, plyšák povláčený po ulici a opratý na 100x,..prečo v tom to dieťa nepodporiť?

[wer]

Offtopic: tak podla mna to je taky bezny vyvoj... rybicky-korytnacka-andulka-skrecok/morca-pes

[Barbor]

okej jasné, otestujeme si ťa že či sa vieš o to starať a keď sa budeš tak dostaneš niečo väčšie/náročnejšie. Chvalabohu, že moje decko bude odmalička vyrastať so psom a nebude musieť prosíkať celý život

[wer]

Offtopic: a mozno ich bude neznasat

[Barbor]

Offtopic: tak dostane toho pavúka keď bude chcieť

[Margita]

to zatvaranie psa..nebolo to skor kvoli bezpecnosti?ze aby ten pes neublizil?
este sme s jednou kamoskou chodili tu po sidlisku a co mali v rodinnych domoch psov sme im davali mena,niektorych sme poznali,sme vedeli ako sa volaju,a sem mali takz okruh a vzdy sme ich sli pozdravit a potom v drogerke sme kupovali od tatrapetu tie farebne tycinky a sme im ich davali
a raz takto jeden NO Džina,nebola pri plote vpredu ,ale bola vzadu priviazana,a tam mali taky plechovy plot,som popod ten plot prestrcila ruku a odopla jej obojok inak ozaj neviem ako sa mi to podarilo,lebo musela asi lezat alebo co ,ntusim,akoze sme ju zachranili tak snad tam bola zaviazana len tak a nie kvoli nieco vaznejsiemu ( iny pes,dieta na navsteve alebo neviem)
a otec mal kamosa,nejaky policajt,ja som bola uplne male decko a on ten policajt robil sodovky,sme k nemu chodili po sodovky,potom otec splasil masinu tak sme si robili sodovky doma a on mal NO,a bol strasne zlaty a taky rozumny
a dalsi jeho kamos,mal kaukazaka, a mal aj steniatka,a dal mi take papiere kde bolo pisane o starostlivosti ,a o plemene a tak
ale aj ja som mala andulky,morca,skrecky,macky aj rybicky sme mali

inak sme uz riadne mimo temy

[pigie]

Chvalabohu, že moje decko bude odmalička vyrastať so psom a nebude musieť prosíkať celý život

Offtopic: a mozno ich bude neznasat

Tak nejak. Ale tiez by ma presne preto nikdy nenapadlo povedat dietatu nie na nejake zviera. Najde sa kompromis, ale proste chces sa starat, tak sa staraj. No, ak nechces, tak aj tak dobre, aspon si nebudeme liezt do kapusty

[naja]

Offtopic: Aka mila mino tema . Jak decko som bola ochotna za psa vymenit hocico, hocijaku hracku a otec ma furt natahoval, ze toto spravis a dostanes psa a nikdy nic . Dostala som akurat Velku knihu o psoch, ktoru mam doteraz a vsade som ju vlacila a kazdemu ukazovala obrazky psov, ktorych som chcela. Aj som sa ucila podla obrazkov nazvy plemien. Neskor prisli rybicky a este pocas rybickovskeho obdobia sme si vyprosili skrecka, dzungarskeho. Lietalo to po stole a zralo palcinky, sunku a tak . Ale to bol vlastne skrecok mojej najstarsej sestry, furt mi rozkazovala, co mozem s nim robit, tak som si vyprosila vlastneho. Aj som si ho kupila za vlastne peniaze, ktore som si odkladala do tubiciek od rybieho zradla. Samozrejme, dopredu som si vymyslela meno-Risko(podla rozpravky Veveriaciak Risko ). A bolo to rysave, dlhosrtste, no a bola to samica(vtedy som to nevedela este), ale bol to Risko . Po nej/nom nasledovali dalsie skrecky(spolocne a moj dalsi vlastny-Tapka), zas som mala rybickovske obdobie. V kniznici som precitala asi vsetky knihy o zvieratach(psy, ryby, kone, dive zvierata), co tam mali.
Doma sme mali aj vtaciky . So spoluziackou sme nasli zraneneho holuba, dostal meno Filip. Spoluziacka ho nemohla mat doma, tak skoncil u nas a rodicia sa potesili -si pamatam, ako som cakala pri pevnej linke, kedy zavola veterinarka z ambulancie veterinara Rovdera, ze co je s holubom. A aka sranda s nim bola-hlavne raz , ked som prisla domov a v obyvacke na najvyssej polici vedla sochy jelena tronil holub a vsetko bolo obsrate od trusu . Podla kruzku na nohe sme zistili, ze bol z Polska, ale nejak sme sa nedopatrali majitela, tak ho zobral ocov znamy, ktory mal tiez holuby. Dufam, ze neskoncil v polievke.
Potom prislo velmi kratke obdobie so psom-sestra nasla stena a dovliekla ho domov. Nieco vyse mesiaca sme ho mali, boze, aka som bola v skole hrda na dohryzene ruky . Skoncil vsak u rodiny. Ale aby sme sa doma nenudili, dovleikal som havrana so zlomenym kridlom. So sestrou sme ho vliekli vo velkej krabici cez cele mesto az do veterinara, lebo otec odmietol. Ale neskoncil asi dobre . Mali sme ho na spolocnej bocnej chodbe vedla bytu, nikto zo susedou s tym nemal problem, len jedni a aj ked to neviem na 100% zrejme ho vzal chalan od jednych najomnikov. Viem, ze som v ten den chodila okolo bytovky a s placom som ho hladala, ci ho tam niekde nevyhodili. Dufam, ze to mal rychlo za sebou .
Tesne pred maturitou som zas pre zmenu doniesla psa ja a uz zostala, moja Pipa. Fu, uz je to vyse 12 rokov(20.05.2005) a skoro styri roky, co mam kocura(21.08.2013). Na tieto dva datumy nikdy nezabudnem.

[Silvuch]

ani mne nedovolili psa, a mala som na snurke nie plysoveho, ale toho maleho z plastu, co predavali tie male zvieratka.. A normalne na snurke som ho nosila po vonku.. Vsetci kukali, ze "dyyyyyyyyk suché".
a prosikali sme rodicov na kazdeho opusteneho psa vonku.. Raz nas cakalo prekvapenie doma po prazdninachm ziva sivozlta korela... Nase uplne prve zviera. To bol super papagaj, aj von raz uletel a spoznal nas, tak sa dal chytit.. Presne ako piráti s papagajom na pleci.. A potom same skrecky, mysi, macky, roznorode druhy papagajov...
a potom sa raz susedovi na zahrade okotili psiky v zime a my sme chodili kazdy den ocumovat a domov sme dosli s prosbou PSIK SA TAKTO TRASIE a tato, ze co ste ho nedoniesli domov, sam ani nevedel este aku osudovu vetu povedal, ake to bude mat nasledky.. Na druhy den bol pes doma. Ze iba cez zimu.

Lora