No, takže trošku obnovým aj túto tému...
Silvuch nám vyhľadala
Vyhynuté FCI plemené - vymazané z FCI plemien (z témy Delenie plemien podľa FCI)
Skupina 2
č. 69 - Chien de Trait Belge (Belgický Mastif) - (provizórne)
č. 210 - Harlekijnpinscher
Skupina 5
č. 112 - Grahund
č. 211 - Esquimau
č. 256 - Japanese Middle Size Dog
č. 258 - Sanshu
Skupina 6
č. 18 - Basset d'Artois
č. 23 - Levesque
č. 26 - Chambray
č. 27 - Normand Poitevin
č. 29 - Artésien Normand
č. 275 - Rastreador Brasileiro
č. 280 - Steinbracke
Skupina 7
č. 79 - Belgische Staande korthaar - (provizórne)
A tu je pár informácií o týchto plemenách:
Chien de Trait Belge (Belgický Mastif)Plemeno sa najviac preslávilo tým, že ťahalo vozíky, ale bolo používané aj k stráženiu. Bol to impozantný a silný pes. Dnes sa súdi, že už vyhynul. Jeho rola ťažného psa vymizla v 20. storočí a obe svetové vojny jeho populáciu zdecimovali tak, že sa už nikdy nespamätal a potom zrejme vyhynul. Belgická kynologická organizácia uvádza, že je ,,zrejme vyhynutý´´, takže ponecháva pootvorené dvere k možnosti, že snáď kdesi v zapadnutom kraji sa uchovalo niekoľko predstaviteľov tohto plemena. V inej časti sveta by sa tomu dalo veriť, ale v Belgicku sa zdá byť silno nepravdepodobné, že by o takýchto psoch, keby naozaj existovali, nikto nevedel. Bol to veľký, robustný a svalnatý pes so silným krkom a veľkou hlavou. Chvost sa skracoval. Kohútková výška činila až 78 cm a hmotnosť dosahovala až 50 kg. Krátka hladká srsť bývala plavá alebo žíhaná, niekedy s tmavou maskou a bielymi znakmi. Belgický matin (ako sa naozaj volá) bol údajne inteligentný, pokojný a poslušný pes. O jeho pôvodne vedno málo, snáď mal pochádzať z nejakých väčších francúzskych psov.
HarlekijnpinscherJe to vzácne plemeno, ktoré je už zrejme vyhynuté. Bol to pôvodne spoločenský pes. Ide v podstate o zvláštne sfarbenie nemeckého pinča, ktoré priaznivci tohto plemena odsudzujú a odmietajú uznať, ale ktoré si niektorí iní obľúbili a snažili sa, aby takto sfarbené pinče boli uznané ako samostatné plemeno. Nejakú dobu boli úspešní, ale okolo roku 1930 začali stavy harlekýnskych pinčov klesať a mnoho jedincom sa nepodarilo prežiť 2.SV. Nie je celkom jasné, aké plemená boli použité pri krížení, ktorého cieľom bolo dosiahnuť sfarbenie blue-merle. Zrejme nešlo o teriéry, na to má harlekýn príliš pokojnú povahu. Práve preto sa hodil skôr ako spoločník.
GrahundO tomto plemene som nič nenašla, ale faktom je, že sa zrejme veľmi podobal na nórskeho losieho psa sivého.
EsquimauJe to zrejme všeobecné pomenovanie pre eskimáckych psov starého typu. Nič konkrétne som nenašla.
Japanese Middle Sized DogZrejme tiež nejaký starý predchodca japonských plemien ako šikoku, kai, kishu alebo ainu.
Sanshuide o málo známe plemeno z oblasti Aiči v strednom Japonsku, vytvorené ako strážny pes. Je to typický špicovitý pes s hustou srsťou, hore neseným, nad chrbát stočeným chvostom, vztýčenými ušami, svalnatým krkom a silným trupom. Plemeno vzniklo zámerne po roku 1912, na konci obdobia Meidži. Miestni chovatelia krížili miestne stredne veľké poľovné psy s dovezenými hladkosrstými čau-čauvmi. Výsledkom bol robustný, ststný a inteligentný pes merajúci v kohútiku 51 - 56 cm, v rôznych farebných kombináciách čiernej, červenej, trieslovej a bielej. Vyzerá ako menšia akita s kompaktnejším telom. Chvost nie je tak zatočený nad bedrami a u iných špicovitých psov. V súčastnosti sa plemeno presadzuje stále viac ako spoločenský pes, ale zatiaľ nebolo oficiálne uznané. (Takže zrejme ani nevyhynulo, ani nebolo nikdy uznané.)
Basset d'ArtoisToto plemeno spolu s basset normand tvoria východzie plemeno pre dnešného artézsko-normandského baseta.
LevesqueVzácne francúzske plemeno dostalo meno po svojom tvorcovi, Rogatienovi Levesqueovi z bretónskeho Paimpontu. Ide o svorkového duriča určeného k lovu rôznej zveri. Bol vytvorený ku koncu 19. storočia zložitým spojením viacerých plemien. Rogatien Levesque spojoval veľké modré gaskonské duriče, veľké gaskonsko-sainntogeské duriče, veľké vendéeské hrubosrsté duriče a anglické foxhoundy. V roku 1873 potom plemeno hrdo pomenoval po sebe. Dnes je tento durič nesmierne vzácny, ale ešte úplne nevyhynul. Väčšina prežívajúcich jedincov sa do roku 1957 rozpustila v novom vznikajúcom francúzskom bielo-čiernom duričovi. Levesqueov durič je štíhly pes so silnou, pretiahnutou hlavou a podľa popisov s nadšenou, divokou a citlivou povahou. Charakteristické je jeho bielo-čierne sfarbenie, ktoré pôsobí dojmom, že cez bieleho psa niekto hodil čiernu deku.
ChambrayToto málo známe starobylé plemeno je blízko príbuzné s billym, ja však väčšie a silnejšie. Jeho kohútková výška činí asi 71 cm. Okrem toho má tiež hlbší hrudník. Je sfarbený prevažne bielo, ale v mladosti máva na bielom podklade plavé škvrny, ktoré vekom miznú. V mladosti máva tiež tmavšiu škvrnu na temene hlavy.
Normand poitevinPochádza z rôznych krížení normandských a francúzskych duričov. Je to veľký svalnatý pes so silnými kosťami. hlava podlhovastá, okrúhle tmavohnedé oči, inteligentný pohľad. Chrbát nosa rovný, nos čierny. Uši nízko nasadené, dlhé, zavesené. Krk silný, chrbát rovný, bedrá široké, rovné, hrudník hlboký, brucho mierne vtiahnuté. Nohy rovné, s oválnymi labkami. Chvost dlhý, nesený vysoko. Srsť krátka, hustá, farba tricolor. Je nenáročný, inteligentný, vytrvalý, učenlivý a odvážny. Používa sa na hon diviny. Výška 60-72 cm, hmotnosť 27-30 kg. (Kedysi uznaný FCI, ale teraz ho už neuznáva.)
Artésien NormandZrejme vyhynutá dlhonohá varieta artézsko-normandského baseta.
Rastreador BrasileiroBrazílsky durič bol špeciálne vytvorený na lov jaguárov. Vzniklo zásluhou brazílskeho lovca Oswalda Aranha Filho. Ten krížil niekoľko plemien duričov vrátane amerického foxhounda, Walkerovho coonhounda, a bluetic coonhounda. Vraj použil aj nemeckého ovčiaka. Výsledkom bol silný, veľmi vytrvalý a nebojácny durič s dobrým nosom. Jeho sfarbenie je buď biele s modro škvrnitými, gaštanovočervenými alebo čiernymi znakmi alebo čierno-trieslové. Srsť je krátka, drsná. Trup má veľmi svalnatý, hrudník hlboký, chvost šabľovito prehnutý. Uši dlhé, zavesené. Výška 63-69 cm. Pretože jaguáre sú dnes už veľmi vzácne a ohrozené vyhubením, upadol aj brazílsky durič nevyhnuteľne v zapomenutie.
SteinbrackeKedysi uznané, dnes ho neuznáva FCI.
Belgische Staande korthaarBelgický krátkosrstý stavač je podľa všetkého možno už vyhynutý. Vie sa o ňom pramálo. Pritom v 19. storočí bolo pomerne obľúbené. Jeho popularita však slabla a v 20. storočí, keď sa rozsah poľovných revírov v Belgicku výrazne zmenšil, a keď naviac bolo dovážaných stále viac pointrov a stavačov z Francúzska a Nemecka, klesala ešte rýchlejšie. Okolo roku 1960 bol tento pes v Belgicku veľmi vzácny a v roku 1984 prehlásila belgická kynologická organizácia plemeno za úplne vyhynuté. Panuje domnienka, že pri zrode tohto plemena stál veľký modrý gaskonský durič a starodánsky krátkosrstý durič. Šlo o plemeno skôr silné ako rýchle. Chvost sa kupíroval a farba srsti bola biela s hnedými platňami a niekedy aj so škvrnami.