Dog Fórum.sk

Nevravela som, ze to nejak tazsie znasa - je citlivy, ale pomerne statocny. Skor je to o tom, ze to my tazko znasame, pretoze sme zanedbali riziko.

sovienka, netreba si to tak brať . Tak sa stalo, ošetríte, zahojí sa. Držte sa.

Na soľ mám ťažké srdce aj ja, hoci problémy nás obišli, asi ma hrošiu kožu alebo čo.

Ešte keď bol Montyno malý, tiež som zažila. Skočil do väčšieho bordelu než je obyčajne a normálne ho chytila triaška, aleže brutál. Som ho zobrala na ruky a teda chvíľu som aj spanikárila, či mu nie je niečo vážne. Po chvíli sa začal upokojovať. Nie je to nič príjemné a to nemal skoro nikdy nejaké rany, len červené labky trochu. Dokážem pochopiť, čo asi prežívaš. Držím palce.

Uz je to lepsie, antibiotika zjavne zaberaju, a ked dame ponozky dole, uz sa z nich po prechadzke neleje krv ( neprehanam, pri jednej prilezitosti sa z jednej ponozky vylialo asi za dve polievkove lyzice krvi).

Na osetrovanie si zvykol, aj ked stale myka nohou pri sprejovani dezinfekciou, ale to je asi reflex - reakcia na studenu tekutinu. Predne labky uz maju najhorsie za sebou, oddelene vankusiky "prirastli", zadne, hlavne ta jedna je este na tom dost nanic - no chodi bez krivania a uz stratil ten apaticky vyraz, a nechut do vsetkeho - a hlavne, tuli sa k nam ako predtym, co je obrovska zmena oproti vytrestenym ociam, dychcaniu a zrychlenemu pulzu kedykolvek sme sa priblizili k labam.

Dakujem prajnikom za podporu, a tym ostatnym prajem, aby sa im nic take nestalo.

Koniec "blabolu".