Clovek - psickar, si prejde mnoho stastnych, bezuhonnych zim so psom, a potom pride jedna, ktoru trpko olutuje.
Krasny zimny den, tyzden pred Vianocami. Ideme si s Nelsnom na navstevu k svokre, je to 15 minutova cesta skrz mesto, x krat absolvovana (aj minulu zimu), cestou kratucka zastavka na Vianocne trhy. Zrazu sa pes na mna tlaci, tazko dychci, dviha laby, trasie sa. Zle je. Po ulozeni na makku podlozku si zacne zhurta lizat pravu prednu labku. Kontrolujem ju, nevidim nic podozrive. Domov sme sli taxikom, ziadne problemy nebadam. Ranna prechadzka, pes kriva. Po prichode domov su na dlazke krvave stopy. Kontrolujem laby - vsetky styri maju rozny stupen vyskerenych, mokvajucich krvavych ran, z ktorych sa cloveku dviha zaludok. Utekacka do obchodu po psie papuce - nemaju nepremokave, tak beriem, co maju, doma psovi natahujem na ubolene laby ponozky, na to sacky, na to nove papuce a bezime k nasmu Skvelemu Veterinarovi (klinika Slon Kosice).
Odvtedy chudak pes spi v podomacky zhotovenom nahubku z lanovej latky ( jeho plastovy nahubok by ho eventualne odrel, a kruh mu sposobl taky sok, ze sme radsej od neho upustili). Labky mu dva krat denne dezinfikujeme, otvorene rany natierame mastickou, musi brat antibiotika. Rany vyzrate solou sa budu hojit tyzdne.
Apelujem na vsetkych psickarov, ktori idu po meste dalej, ako za blok. Bez nepremokavych papuci (alebo papuci a sackov), dalej nez zablok nechodte :(
Viete, co je najhorsie? Denne mu sposobovat bolest osetrovanim. Odvtedy sa strhava pri kazdom dotyku, v strachu, ze mu zase idem robit zle :(