Barbara píše:AndreaT píše:Ja som bola psychicky prepojená s mojím prvým psom Donym, ten totálne vycítil, či som šťastná, smutná...dokonca, keď som niekoho nemala rada a chcel by ho pohladkať tak vrčal. Pamätám si na ten jeho uprený pohľad do mojích očí, ako čítal, ako sa práve cítim. Bolo to neuveriteľné.
s Montym sme na dobrej ceste, aj keď je to také iné ako s Donkom.
Presne viem o čom hovoríš. Aj ja som mala s predošlým psíkov silnejší vzťah. Keď mi umrel a doniesla som si nového psíka, tak som aj plakávala, že s ním taký vzťah nebudem mať
Ale mení sa to, pomaličky ale isto.
Koľko máš Montyho? A koľko sa dožil Dony?
dievcata nechcem vam brat iluzie, ale podla mna to je uplne logicke, preco so spom, ktory s vami zije dlhe roky mate vstah, akoby ste si navzajom citali myslienky, pricom s tym novym nie.
cim dlhsie totizto spolu zijete, ucite sa vy citat psa a pes vas, najma psy maju uzasnu schopnost z tych najmansich nepatrnych gest, mimiky, poznat, co mate radi a ako na situacie reagujete, napr. pozna vas pach ked sa bojite, ked je vam niekto nesympaticky, tiez to vycita z vasho postoja, po urcitom (logicky to chvilu trva) case vas pes ma taky nacitanych a dokonale vas pozna, ze reguje akoby na pocity a myslienky, pritom je to cele len o tom co ma z vas zachytene a poznane, cize cim dlhsie spolu zijete a cim lepsie sa poznate, tym je to "puto" silnejsie, nie je v tom nic magicke
takze nebojte, to pride aj dalsimi psikmi, tiez som mala pocit, ked som doniesla stena, ze si vobec nerozumieme, nie sme na tej istej vlne, nedalo sa to porovnat so starsou sucinou, trvalo cca rok, ked sme sa viac menej zladili, okolo 2 roku to bolo skoro "hotovo", teraz v 4 rokoch sme na tom rovnako ako so starsou
co tomu psovi davas jest? 
je uzasna!
), dobehnu obe ako sialene, nech by boli kdekolvek zalezene.
to nie je fer, vy mate dajaku lepsiu isto 
