Minuly rok nasmu Timikovi diagnostikovali nador v hrudnej dutine s metastazou na srdiecku. Tazko sa mu dychalo a koli tlaku v hrudi nemohol lezat, len driemal a hlavku drzal stale hore. Veterinar nam dal lieky proti bolesti a povedal ze pokial udrzi stolicu a moc, bude jest a pit, bude to ok. Po liekoch s Timik konecne mohol znovu lehnut a vyspat sa. Ale malo to rychly priebeh. Po niekolkych dnoch prisiel osudny den. Timik nejedol, ak sa napil, vyzvracal sa, postaval, evidentne mal bolesti, kedze sme mu nemohli dat ani tabletku. Museli sme sa rozhodnut. Plakali sme, ale bezradne sa divat na to neme utrpenie.... bolo to velmi tazke. Chceli sme aby zaspinkal doma. Ale kedze bolo nieco po 20hod, lekar mi odmietol prist domov. Nikdy nezabudnem na to ako sa Timik v aute s nadejov pritisol ku mne. Do ambulancie sme chodili ako na klavir, on bol zvyknuty ze po navsteve ambulancie sa mu vacsinou ulavi. Aj v ten den sa mu ulavilo...
Nakoniec som bola rada ze to neprebehlo doma. Timik by doktora vnimal ako votrelca v svojom teritoriu a myslel by si ze mu ide ublizit, takto to povazoval za beznu navstevu a nestihol si uvedomit co sa deje. Bola som s nim az kym upadol do bezvedomia, injekciu do srdiecka uz dostal bez mojej pritomnosti. Mam z toho traumu na cely zivot, dlho som sa s tym nesla vyrovnat, ale som rada ze som bola s nim, drzala ho kym vnimal, ze nebol sam. Cesta domov s bezvladym telickom- strasny pocit. Ta noc a pocit ze nie je pri nas a je sam, co takmer nebyval.... Na druhy den ho otec pochoval v zahrade, neviem ci je to proti predpisom, lebo veterinar sa nas hned opytal ci si ho chceme pochovat. Nastastie mame takuto moznost, lebo si neviem predstavit ze by sme ho nechali tam sameho a skoncil by... Verim ze psiky maju tiez dusicku a verim ze Timik mi odpustil moje rozhodnutie a je mu uz dobre niekde v nebicku. Obcas mu zapalim sviecku pri fotke, i na hrobceku. Neviem ako sa ma Tvoj psik v sucastnosti, ale prajem Ti vela sily a spravne rozhodnutia. Drzte sa!