Ja som to tak spravila, no bohužiaľ neskoro - 2 týždne pred Waldíkovou smrťou som k nemu kúpila Biggy... ale nevedeli sme, že aj napriek jeho vysokému veku s ním začne byť tak strašne zle a už nás naveky opustí.
Biggy asi cítila, že je staručký a hrať sa s ňou nebude, tak ho neotravovala a chodila k nemu len spať, keď bola unavená.
No potom som k Biggy keď mala 7 mesiacov kúpila Maxa (2 mes. bíglika) a vôbec nežiarlila, ba dokonca bola šťastná, že má nového kamaráta, kt. u nás býva a má sa s kým hrať... starala sa o neho akoby bola jeho mama.
Aj keď ako si tak spomínam, bola som ho vyberať spomedzi šteniatok aj s ňou a jej reakcia na šteniatka bola asi taká, že jej od strachu, že sa nebudem venovať jej ale šteniatku stále tiekli sliny, no po 1 dni to prešlo.... a začala sa k nemu správať tak ako som už spomínala.