Podla mňa aj tu platí to príslovie, či čo to je, čo má ako podpis Vavrena: svojho psa nedostaneš ďalej, ako si ty sám.
Nielen že sa na svojho psa podobám fyzicky, ako som najnovšie zistila , ale ten pes je verná kópia aj môjho vnímania vzťahov, hodnôt, osobného priestoru, zodpovednosti, volnosti, vnútorného rozpoloženia. Znie to naozaj neuveritelne, ale všetko do bodky sedí. Od nezávislosti, až po rôzne hamungy a mánie.
Pred nedávnom som tu riešila povahu môjho psa, až pokial som vďaka niektorým luďom neprišla na to, že sa vlastne pozerám do zrkadla. Odvtedy sme šťastný.