Po prečítaní tejto témy som si uvedomila, že aj moja Lea je od množiteľa, nielen od chovateľa bez PP .
Tiež mi to vtedy vôbec nezapínalo, keď sme ju kupovali, nemala som prístup na net, žiadna osveta, nič o psoch s PP a bez PP som vtedy nevedela, iba to, že PP mi je iba na to, ak by som chcela chodiť na výstavy, čo som nechcela, takže bola pre mňa vtedy prijatelnejšia alternatíva psík bez PP za menej ako polovicu ceny psa s PP, keďže som bola fakt v tom, že PP je iba kvôli výstavám, lebo som dala na sprosté reči ešte sprostejších ľudí, že načo sú Ti papiere, keď nechceš chodiť aj tak na výstavy?
Leu nám predal jej chovateľ, množiteľ z mesta Partizánske, časť Šimonovany, keď mala šesť týždňov, pričom o jej siedmich súrodencoch nám povedal, že tí pôjdu všetci do výkupu do Holandska. Boli to šiesti čokoládoví labradoríci, chlapci a dve žlté sučky, jedna z nich moja Lea. Keď sme si k nemu po šteniatko prišli, tak mamka, prerastená čokoládová labra pri nich nebola, bola v ohrádke v záhrade. Štence boli v garáži, ale nebol tam ani smrad, ani neporiadok, ani tma, proste bolo to tam veľmi slušné a oni boli vo veľkej ohrádke, kde nemali jedného hovienka, takže na mňa to vtedy pôsobilo pekne a čisto. Pre Leu som sa rozhodla jednak preto, že nám množiteľ povedal, že je krajšia ako jej sestra, lebo má väčšiu hlavu, a ešte preto, že sa z druhého konca ohrádky ku mne rozbehla a radostne ma prišla privítať. Množiteľ nám povedal, že je rád, že ide k nám do rodiny, že tí ostatní idú už o pár dní (alebo povedal dokonca, že zajtra??? neviem...) do výkupu. Ja mám z ľudí dosť strach a bojím sa cudzím ľuďom niečo povedať, nieto dohovárať, takže som sa ho vôbec nechcela pýtať, prečo idú do výkupu a tak, proste dali sme mu peniaze a s celkom dobrým pocitom (až na ten výkup) sme šli odtiaľ domov.
U Lei úplne vidno, že je bez PP, aj u jej mamky to bolo vidno, lebo bola na labradora trochu moc vysoká a on nám o nej povedal, že dobre stráži, lebo že nemá rada cudzích ľudí. Lea je taká istá, má úplne neštandardnú povahu, neznáša cudzích ľudí a správa sa k nim až útočne. Má aj takú dlhšiu hlavu bez stopu, proste vidno, že je bez PP. Čo sa týka zdravotného stavu, má potravinovú alergiu do konca života, inak je O.K., ale tá alergia je dosť veľký problém, lebo do konca života musí byť na veterinárnej diéte a nesmie nič iné. Neviem, či je to tým, že je bez PP, ale veľký podiel viny máme na tom možno aj my, že sme ju v mladosti kŕmili granulami Chappi a Jednota Coop, pretože sme vôbec nemali informácie o kvalitnej strave. Nemala som prístup k netu, khíh o psov som mala plno, ale tam o značkách a kvalite granúl nebola jeidná zmienka a ešte aj veterinár, ku ktorému sme chodili (teraz už viem, že najväčší lofas na svete ) nám povedal, že to sú dobré granule, že nich nimi v pohode kŕmime. Takže sme boli v tom, že náš pes mal všetko, čo potreboval, ale prd makový. Lenže toto som sa dozvedela až neskôr, keď som mala prístup k internetu, keď som si začala kupovať kynologické časopisy, keď jej tie zdravotné problémy začali a my sme si mohli požičať auto a ísť s ňou k špecialistovi do Žiliny, ktorý nás vyviedol z toho omylu, v ktorom nás dlho držal jeden sprostý čadčiansky veterinár.
Ja chcem už tiež psa jedine s PP, i keď viem, že aj tí sú často úplne otrasní a sú medzi nimi rovnako špinaví množitelia, ale je ich oveľa menšie percento (dúfam). Tiež poznám jednu chovateľku bez PP, ktorá mala jeden vrh yorkšírov bez PP po jej sučke a tá sa o ňu aj o nich tak starala, že by dala za ne život, mala ich v takom luxuse, čistote a boli tak socializované, že mnoho chovateľov s PP, čo majú psy po kotercoch alebo majú vrh v pivnici či v garáži by sa mohlo ísť pred ňou schovať. Preto nehádžem všetkých do jedného vreca a rozlišujem. Ale viem, že s množiteľmi nechcem mať už nič spoločné a strašne si želám, aby čo najviac ľudí osvietilo tak, ako mňa, ako mnohých z Vás, aby sme konali racionálne, a aby im ich hnusný biznis prestal prosperovať, a aby oni začali radšej zbierať kovový šrot, než vyrábať nadbytočné štence s nešťastným osudom.