He, no rozmaznané psy ignorujem, pretože nemám do činenia so psom-idiotom, ale s majiteľom. Väčšinou len sarkasticky či ironicky prehodím niečo ako: "Dobinko, nebooooooooj, je to len čivavka," alebo "prepáčte, choďte ďalej, moje psy hryzú," (na margo, že čivava sa ide rozbiť od strachu a útočí na moje psy).
Alebo "Jéj, a ten váš psík už je asi starý, preto je taký, že?
"
"Hmm, nie, má pol roka..."
"Jááj, tak prepáčte... vyzerá tak. Ale to sú tie teriéry také divoké, však?
."
"Uhmm..
"
Proste spravím idiota zo seba, ale tak, aby sa dotyčná persóna cítila trápne. Ak sa cíti trápne, okamžite stiahne svojho psa. Alebo, ak odo mňa niekto bočí (konkrétne taká tetka s prachovicou, máme s nimi konflikt
), tak prehodím veľmi hlasno a naliehavo "Herbinko, nesmiéééš hrýzť cudzích. Fuuuj, nesmiéš hrýzť." Jasné, že Herbie sotva registruje, že niekto ide krížom cez trávu, aby sa nám vyhol na 10 metrov, o to mi to je vtipnejšie
.
No a značkovanie priestoru.. boli u nás na návšteve raz jeden maltezák, potom york, každý z nich chcel niečo ošťávať. Majitelia nič. Proste som psíka sledovala a keď dvihol nohu, zhučala som "NESMIEŠTUCIKAŤ!!!" Pes sa zľakol, majitelia doklusali na môj krik a keď sa to zopakovalo tretíkrát, radšej ho vzali na ruky a bol pokoj. Opakovala by som môj pokrik s prípadnými obmenami "Necikaj na gauč!!!" "Miláčik, fuj, polož tú nohu!!" a tvárila by som sa strašne bezradne. Ľudia zvyčajne, ak zareaguješ zle na ich psa ("vy máte ale rozmaznanú prachovicu!"), budú robiť naprieky, ale ak si bezradný a nešťastný, proste "pomôžu"
.