Casto sa pri selijakych polemikach da stret s vyzvou "a ty by si sa ako citil", "co by si robil, keby tebe...".
Vycvik a vychova stenata sa myslim porovnavat s malilinkymi detmi da, teda potial, pokial decku este funguju len instikty a pudy, ale tazko dospely pes s dospelym clovekom. Akokolvek svoje psisko milujeme, nesmieme ho pokladat za "kamarata" a rovnocenneho partnera; teda, mozme, ale nemali by sme s nim tak jednat.
A pritom toto porovnavanie moze casto sposobit, ze psa jednoducho nepochopime, nedokazeme rozmyslat po psovsky a prisudzujeme jeho psychike ludske dimenzie. Pes rozmysla inac, ako clovek, inac "vyhodnocuje", inac analyzuje, inac si tvori zavery, ktorych vysledkom je akcia.
Pes nema druhu signalnu sustavu. Nepozna emocie, nepozna sklamanie, nepozna lutost a zlutovanie, diskriminaciu. Pes pozna strach, hlad, radost, vyprazdnovanie. Nema dlhodobu pamat, na to netreba pri vycviku zabudat! To, o com hovorime, ze si pes "zapamatal" znamena iba tolko, ze sa mu isty zazitok ulozit ako instinkt. Ak sa pes boji palice, lebo ho pan bijaval, nevie zdovodnit, preco sa tej palice boji, to uz si nepamata - proste sa unho vypestoval novy instinkt.
To iste plati o poveloch: Dobre nauceny povel sa stava instinktom a reflexny obluk uz tym padom nefunguje. Pokial pes nema tento novy instinkt vyvinuty, casom nauceny povel zabudne, dril - neustale opakovanie - je nevyhnutne.
Pes nejedna, jednaju jeho instikty a pudy! A tie sa vychovou a vycvikom daju prevalcovat. Pes nevnima svoje telesne vady ako handycap - vobec nie, on o tom VOBEC NEVIE, to sa tyka aj napr. trojnohych, slepych, vykastrovanych psov. Pes nema ziadne ludske vlastnosti (v oblasti psychiky, samozrejme). Pes nepozna kamaratstvo v ludskom slova zmysle, vsetky vztahy berie v ramci hierarchie svorky: 1. alfa, 2. ti, co su na jeho urovni, a 3. omegy.
Tak. Predkladam nazor na polemiku. Co si o porovnavani psa s clovekom myslite?