Naša psina ostala mne...ja som bola tá, ktorá sa starala a zabezpečovala takmer všetko...bývalého neprestala mať rada, vždy sa mu veľmi teší...občas ju postráži, ak som niekde odcestovaná, kam so mnou nemôže, ale napriek silnému vzťahu k nemu, u mňa je doma a ja som "panička"...a už si ani neviem predstaviť, byť bez nej.
Mal tendenciu si ju brať na víkend, na pár dní...ale bolo to stále menej a menej často, až s tým prestal a postráži, len keď treba...lebo pes je starosť
(nevnímal to tak, keď sme boli spolu, lebo veľa toho bolo na mne...čo mi aj vyhovovalo)
Ak by som volila striedavú starostlivosť, tak tiež asi na dlhší čas, nie každý druhý deň
Všetko sa dá vysvetliť...bohužiaľ, nie všetkým.
Kniha je najlepší priateľ človeka len do chvíle, kým si nekúpite psa. Je však naozaj úžasné čítať s malým psom na kolenách.