nasa rodina nikdy nebola nejak psickarsky zalozena,okrem mna ho nechcel nikto,ale pamatam si takych prvych dvoch ,jeden bol NO a to si aj pamatam ako sme ponho isli,ho mali v nejakom byte asi 4steniatka a ja som mala ani neviem 6(?)rokov bohvie,dali sme mu meno Bobi ale skoro zomrel neviem ci bol ockovany alebo co,otec vyrastal na dedine a psy mali pokial ich auto nezrazilo a ockovanie nikdy neriesili a nazrat dostali co zostalo ale pamatam si z evela vracal ,taku bielu penu,mozno ho otravili neviem,ale ked sme ho priniesli tak si uz vedel sadnut
druhy pes sa k nam nejak zatulala a to som bola tiez decko do 10 rokov(?) a zdal sa mi vtedy ako stena irskeho vlkodava krizenec,taky velky dlhonohy hrubosrsty a velmi mily,tak som ho dotiahla na dvor kde som ho cesala,ale babka( otcova mama)cize psy mali kym ich nieco nezrazilo ,vztah k nim ziadny a davali im zrat co zostalo a nikdy neriesili predosle psy preco a koli comu zomreli,zakopali a zohnali dalsieho...
nieco mu hodila na zem a potom psa vyhnala...a uz takeho skutocneho svojho psa mam terajsieho,ktoreho mi kupili ked som mala 13-14 rokov