Toto je dosť obsiahla problematika, ale záleží na tom, ako to máte najmä vy sami so svojimi psami zariadené. Aké majú kompetencie od vás, alebo aké si dokázali privlastniť preto, že ste niečo neriešili, alebo riešili nesprávne. Tu ale píšem o psoch, ktorých si tvarujete od šteniatka sami. U starších psov s istými problémami to je ešte zložitejšie, ale pohnúť sa dá so všetkým, len nie každý má možnosť a vie. Vtedy sú dobré isté opatrenia. Často majú ľudia problém socializovať, lebo napríklad veľa psov už zabudlo komunikovať po "psovsky". Pretože je to hlbšia problematika, má aj širší základ a ďalej záleží na vašich prioritách (niekomu vadí, že pes sa brániť nechce, alebo nevie, niekomu vadí, že útočí, alebo sa len z nejakého dôvodu bráni...) a na tom, ako si ich dokážete premietnuť vy sami do psa. Zaujímavá debata, ale skôr na kecanie, ako na písanie. Hrozne veľa vplyvov, dôvodov, pováh, situácií, každá sa dá rozobrať zvlášť. To všeobecné, čo bolo uvedené v prvom príspevku aj všeobecne platí. Ja osobne sa stretávam s dvoma extrémami. Jedným je, že majitelia chcú nechať všetko na psov, aby si to vyjasnili, čo nie je správne, v určitých prípadoch až na škodu. Na druhej strane býva chybou to, že majitelia príliš úzkostlivo reagujú napríklad na výstražné zavrčanie, alebo vycerenie zubov, ktoré je len upozornením, zasahujú zbytočne a často agresívne, psa utlmia, alebo vyvolajú neistotu a ešte väčšiu agresivitu. No a ak sa rozhodnú reagovať v správnom momente, ale nesprávne, to je ďalšia situácia. Ďalej je hrozne rozšírená fáma o dominancii, ktorá je riešená nesprávnymi korekciami a situácia sa zhoršuje. Nie každé vyskočenie jedného psa na druhého je znakom vyjasňovania si pozícií, nie každý pes pochopí signály druhého psa.
Tu bolo napríklad niekoľko psov aj sučiek z jednej stálej svorky zároveň s cudzími psami a sučkami v teritóriu domácej svorky, bez problémov vďaka maličkému usmerňovaniu: