Keď rodičia nedovolia psa

[Jimmyho mamka]

Ja som od mala chcela psa, ale naši mi ho nechceli dovolit, lebo ked som bola malá, bola som chorá a báli sa, že pes by mohol sposobit, že chytím alergiu, alebo niečo horšie....no vyhovorky no, ked som to začala hcapat, že to tak neni, tak som viac a viac prosila, u nás nestačilo mresvedčit jednehoz rodičov...ani jeden psa nechcel,oco zasadne proti, mamka na otcovej strane.
Mali sme sškrečka morské prasa,tasmaňáka,činsku mysku, ale aj ked som sa akokolvek snažila, nedokazala som presvedčit rodičov, že som už pripravena starať sa o psíka.
Potom som si našla chlapca a ten mi ho kúpil, potom sa stalo to, že mi zomrel zasluhou jednej pani.
Od tej chvile som na psa ani nepomyslela,bola som presvedčená, že som sa o neho nedokazala postarat a preto sa to stalo.
Potom sestra urobila liečbu šokom...doniesla domov mačku, najprv otec bol zasadne proti...bude len von...no jasne,...teraz je veľkou šéfkou domu a može liesť kam sa jej zachce.
So snubencom sme si kupili westa, našim som o tom asi ani nepovedala, už neviem...ale ked sme išli domov, zavolala som, že budem mat so sebou psa.
Na to, že to bolo malinke šteniatko,ktoré sa tešilo, ked videlo mojich rodičov(aha, nové hračky )tak si cvrklo, otec mu začal hovorit pošikanec a mama sa ho bojí...dokonca ked sme boli na vianoce doma, urobil šúľok rovno na stred kuchyne:o)
Ked sme boli doma na velkú noc, mačka sa s ním nezniesla a preto ho otec nechcel mat v dome,takže ho "vyhodil" lebo mačka sa ho bojí... tak som ho musela dat k snubencovi.
Moja sestra a jej snubenec su asi jediné osoby v rodine, ktorým sa Jimmy zalúbil...naši- 0 bodov...je mi z toho trochu smutno,aj koli Jimmymu...šiel s radosťou k mamke, že ju chce vyoblízať a ona ho odstrčila...
pametaj, nech su tvoji rodičia akokolvek dobrý, nemusí to znamenať, že budú rešpektovat psa v dome.
Moji ho nerešpektuju, vobec ho doma nechcu a tak to bolo aj pred rokmi a bude to aj nadalej...na prázdniny sa znovu chystáme domov a už teraz viem, že Jimmyho domov neprinesiem,ale budem s ním v rodine mojho snubenca...tý ho zbožňujú a "svokor" ho jednoducho miluje...chodi s nim spávat, na prechádzky...potom človeka ešte viac mrzí, že aj on nemá také štastie
Verím tomu, že keby sa naši otvorili a prijali Jimmyho medzi seba, robil by im radosť tak, ako robi mne a ostatným, ktorý ho majú radi
Je to sklamanie aj pre mna aj pre Jimmyho

[Poca]

Uff, to je smutne, nastastie nasi si uz zvykli, ze maju stvornohe vnucatka. Brat ma 2 psov, ja dvoch psov, sestra psa a dieta a ked sa stretneme vsetci v byte u nasich, to je radost, psy strkaju chvostami poháre s vínom zo stola, strkajú dieťa, občas mláčka, občas bitka, ale naši to už berú v pohode.

[Ivanka.P]

Poca - že občas mláčka, občas bitka
Inak ja som psov mala tiež až som sa osamostatnila. Moji rodičia sú tiež antipsíčkari. Čivavku zobrali hneď do rodiny aj mi ho strážia ak ideme niekam, ale Rity sa doteraz moja mama bojí /otec nie samozrejme/ a vždy keď k nám prídu, tak mama narieka, že prečo ju Rita olizuje a nech ju pošlem preč a ona jak najust chodí za mamou a líška sa jej. No ale na návštevy k našim by som ju nezobrala. Berieme ju na návštevu len po dohode a len tam, kde majú záhradu. Dovnútra nechodí, len by ňúrala a bola by nesvoja.

[Poca]

Naši sa Yetiho neboja čo je chyba hlavne u nas doma.. Keď je vonku, alebo u nich, pohoda, lenže doma je pánom dvora on, on chudáčik zúri, útočí a oni nič, pohoda..

[lucik]

Poca, ty si dala prepisat dvor na psa??? ked je on panom dvora? nemal by tak on nahodou respektovat to, ze rodicia su tvoji priatelia a tak nema co na nich utocit a zurit? aj ty sa ho pytas, ci mozes prejst dvorom, alebo o com este rozhoduje pes?

[Rika]

Mne sa podarilo prehovorit na druheho 2x, ale nevyslo to ani raz a to uz bolo vsetko zariadene . Asi mi to nie je sudene mat teraz 2... a vpodstate, ked si predstavim co by to teraz bolo keby boli dvaja, ked som na tom zle.
Snad uz niekedy pribudne.

[Bibiana]

Ja ani neviem prečo zrazu ocovi preplo a povedal, že no dobre teda vyber si nejakého psa Vždy som po psovi túžila, ale nikdy som nejako extra neňúrala. Možno keď videli, že sa o psov zaujímam aj naďalej, tak ich nejako trklo, že asi sa o neho dokážem postarať. A mama.. Tá aj teraz hovorí, že ďalší pes len cez jej mŕtvolu.. Nuž, to ešte chuderka nevie čo ju čaká

[miku]

nj zatial je vsetko na dobrej ceste vcera som ocovi povedala ze uz mam aj CHS a tak ze uz mam vsetko zariadene aj meno mame uz vybrate s brachom a tak a odrazu sa ma spytal na cenu takze zatial sa vseeeeeeetko dobre vyvija dufam ze este tento rok z toho nieco bude

[tera]

ja som s mojou rodinou antipsacou rodinou (su krasni ale len ked su steniatka alebo na obrazku-povedali mi) bojovala 2 cele roky -predtym som chcela kona :)to asi kazda baba.teraz mam skoro 15 a momentalne mam 2 pesov.jedneho mojho a druheho strazim strykovi (ja mam psa-tobyho-krizeny jazvecik a ona je vlciacka ! :) ) teraz ich stale hladkaju a maznaju sa s nimi. :) tak sa snaz a dam ti radu: moj tato bol na vsetkych urazeny isla som s nim do utulku a mam psa :-D

[Aris]

Ináč moja mamka tiež, že nebudeš sa oňho starať, z čoho budeš platiť veterinu a stravu. Teraz je to tak, že ideme na veterinu, vytiahnem peniaze a mama, že nehaj tak ja ti to zaplatím( asi preto, že si zabudla vybrať a zobrala moje celoročné úspory na tábor, veterinu a stravu cca 8000sk a teraz mi platí všetko , ale jasné, že aj ja mu niečo kúpim). Ked som ho ukázala švagrovi nedelu večer povedal, že je škaredý( zo žartu. Bože to bolo smiešne jak hovado) a pondelok ráno bol u nás

[Zuzka&Badynka]

Ja si tez pamatam tie vyhrasky co nasi koli druhemu psovi robili . Ak sa budes ucit zle pes pojde s domu a tak . Ze co vsetko musim robit a ze ja sa o neho strat urcite prestanem . Po roku mi nadavaju , ze ci by som mohla neco ine robit ako venovat sa psovi. Abo mama , ze mam ist na psychiatriju , ze sa rozpravam zo psom a to bola ete stena. Po roku ona krici na psa" ty si ete nepapala dame jej pakat , pod churstik pustime ta nazachodik" no a ze ja mam ist na psychiatriju teraz , kebyze sa zle ucim poletim ja z domu a ne pes. Mne sa to paci ked vidim ako boli nasi proti psovi a ete k tomu aj v byte a teraz jaky maju k nej krasny vztah ona ich dokazala obmakcit . Ukazala im , ze pes neni neco na retazi co steka kuse, zere. Ale je to bytost, ktora lubi vsetkych naokolo. Najhorsie je prehadat sa o psa v antipsickarskej rodine. Ja som sa s nasimi hadala 1 rok . Nasrala som sa na nich doniesla som psa domov a basta ci chceli ci nechceli nepytala som sa ich . Pes bude tu , ja si platim psa nasi po cele 2 roky mi nedali ani korunu na psa . Az teraz sa ma pytaju nepotrebuje badnyka neco?

[Mackie]

treba rozlisit, ci rodicia apriori neznasaju psov, alebo ich len nechcu mat v byte
u nas bola ta druha moznost, takze jasne, ze teraz je milacik najvacsi, a ked mame hladovkovy den, mama sa postavi pred chladnicku, ze ked neje pes, nemusim ani ja, a aka som kruta
a oco ked vidi, ze aj tak cez den spi, tak sice sa mu to stale nepaci, ale zmieril sa s tym
hlavne ked im na ulici hovoria "aky kraaasny pes"

[BULTERIER]

Viem aké to je .Mojej sestre nechcú zas dovoliť mačku, lebo máme doma fretku, papagája, 2 korytnačky a psa.Moja mama nechce mať doma ZOO. Ocovi to nevadí.

[Angel_a]

Môj otec keď počul slovo pes chcel vraždiť už ani neviem ako sme ho prehovorili ale ďakujem za to mame ktorá to vybavila...A to sme pre psa išli ešte 250km do Rimavskej Soboty...a teraz by ho otec nevymenil za nič...A problém prečo ho nechcel bol ten že si myslel že sa oňho nebudem starať...to je skoro u všetkých rodičov také isté...

[Nia]

U nas to bolo podobne...segra chcela velmi nejakeho krpca a ja som sa pridala, mamine to bolo jedno a foter, ze len cez jeho mrtvolu.Nie prave s nadsenim foter kupoval tuto kopu chlpov a o 2 dni na to spolu sedeli na gauci a foter ho hladkal. teraz je aj jeho milacikom. ja si myslim ze kazdy rodic zmakne ked uvidi take male stendulo a potom pokial vyrastie si ho uz oblubi. cize ja by som volila stendulovsku strategiu.
Urcite treba pochopit aj rodicov ze preco nechcu psa, mozno sa boja, ze by o par dni omrzel a ostal by na nich. u nas je to teraz podobne...segra sa so psom zahra len obcas...a pesan ostal na mna, sice aj na mamine. ale tak ja sa o neho staram s radostou.
treba sa troska vcitit aj do mysle rodicov a nie istr si tvrdohlavo za svojim.kludny rozhovor urcite pomoze a samorejme presvedcit rodicov o vasej zodpovednosti tiez nei je na skodu, i ked niekedy to je dlha cesta, no odmenou bude vytuzeny psik