Dog Fórum.sk

toto s tým popolom robia aj pre psíkov? som si myslel že len pre ľudí to existuje...

Moja milovaná Larinočka, dnes sú to presne dva roky, čo si odišla do psieho nebíčka, myslím na teba každý deň, stále ťa ľúbim, v mojom srdci si stále so mnou a navždy budeš. Ľúbim ťa...

Moja najdrahšia Larinočka, dnešný deň na Teba myslím oveľa viac ako po iné dni, pretože takto pred tromi rokmi sme sa rozlúčili a ja verím, že nie navždy. Ľúbim Ťa.

Ahojte, 19.6.2019 odletel môj Barny a ja sa stále necítim dobre, je to oveľa ťažšie ako som čakala. Bojím sa, že možno sa trápil, čo ak sa na nás hneval pre niečo, vedel, že ho máme radi? Veľmi by som mu chcela dať pusinku na noštek a poškrabkať ho popod krk, aby si na mňa položil tu svoju ťažkú hlavičku... Mám doma ešte Ginny, je rovnakého plemena, len iná farba, no na prechádzku som išla úplne bez duše s ňou... Mám ju rada rovnako ako jeho, ale teraz stále chcem iba jeho a neviem sa tak s nej tešiť... Mali ste to niekto tak? Dúfam, že sa s nej ešte budem vedieť tešiť... Aj v práci to je ťažké aj tu boli obaja somnou... Teraz mi tu len tečú slzy a som rada, že ma nik nevidí a keď volám pracovne tak len nahodím hlas, akože nič, hoci je to ťažké... Dúfam, že to do pondelka prejde aspoň o 50%. Práve za oknom hrmí a ja nemám rada búrku, ale aj to mi je jedno. Viem, že život ide ďalej, aj som sa na to pripravovala, ale mám pocit, ako keby som držala na sebe celé ťažké Tatry Na ďlšej strane sa cítim vynná, však ľudom umierajú rodičia, deti... Ďakujem, že som sa mohla vypísať, ž nechcem nikoho zaťažovať, že mu napíšem na FB... No prekvapivo písať o ňom mi pomáha

Hlavne si nic nevycitaj! Ani to, ze si Ginny momentalne neuzivas a myslis stale na Barnyho. Kazdy sa so stratou vyrovnavame inak. Kludne tu napis kedykolvek budes citit.

To mi je luto
Viem co myslis, ale ono pomoze naozaj len a len cas Svojim pocitom sa neubranis, nech by si chcela akokolvek. Casom bude lepsie...

To mi je ľúto
Netreba s tým smútkom bojovať, treba sa proste vyplakať To spraví len čas, veľa času. A každý to prežíva inak, u mňa po prvotnom hroznom plači prišlo úplné prázdno, chodila som jak v nejakej bubline, všetko išlo mimo mňa. Beriem to ako obranu tela, keď je toho moc, telo a mysel proste vypne. Potom prišla fáza vyplakania a zmierenia. Vobec nerieš čo ostatní, či máš právo to takto prežívať. Máš, bol to člen rodiny, či to niekto chápe alebo nie. Drž sa

A k Ginny... U mna to bolo rovnako, chodila som von len kvoli tej automatike, na autopilota, nechcela som tam byt s nim, chcela som tam mat toho druheho... Aj to sa podda. Su to priatelia v dobrom aj zlom. Nieco si s nami preskakat musia...
A naozaj to kazdy prezivame inak. Ja som rozpravat nemohla, ani nechcela, svet sa zrutil. Ale casom sa vsetko podda, len to prezi tak ako to citis, ked sa tomu budes branit, bude to horsie.

v prvom rade uprimnu sustrast. viaceri sme si tym presli a asi len psickar pochopi tu bolest. je to ako bolest zo straty cloveka - clena rodiny... 2 dni su strasne malo na to, aby sa s tym clovek dokazal vyrovnat. ja som pocitovala az fyzicku bolest - doslova ma bolelo srdce - niekolko mesiacov... clovek sa s tym postupne vyrovna... chce to cas... aj ked vzdy mi stisne srdce, ked si na neho spomeniem. chyba velmi, len spomienky ostali. pre mna osobne je najlepsi liek dalsi pes - nove stena. nie ako nahrada, to nikdy, kazdy je iny. ale venovat sa stenatu da zabrat a clovek pride na ine myslienky. len tiez musi prejst nejaky cas k tomu dalsiemu kroku.
prajem ti vela sil, drz sa.

Ďakujem, veľmi ďakujem za rekcie. ďakujem za podporu...Jeho posledná fotografia v milovenej taške v ten deň na veterine, potom po vyšetreniach a pichnutí liekov si tam ľahol, šli sme domov, bolo pekne, tak, že sa prejdeme a nejdeme taxíkom, ale busom, niesla som ho tam a až na zastávke som si všimla, že je akosi ticho moc pokojne leží a po príchode busu sme už vedeli... Tú tašku mal rád, vybral si ju sám na výsteve, vlizol tam, keď sme mu ju vyberali a už nechcel von, museli sme kúpiť, núkali sme mu aj väčšiu, ale nie, nešiel von Ľúbime ťa BARNY from Semiramida´s garden, tvoja RODINA.

Urcite vedel, ze ho lubite a bol u vas stastny

Uprimnu sustrast
Mňa sa niekto v práci len tak spytal ako?a ja hneď do revu...uz je to rok a pol ale vždy mam slzy v očiach keď s8 nanho spomeniem,aj teraz,zomrel mladý a tak chcel žiť,ale viem že som spravila vsetko ,v jeho prípade sa toho veľa spravit nedalo ,stále mi chyba

Margita píše:Uprimnu sustrast
Mňa sa niekto v práci len tak spytal ako?a ja hneď do revu...uz je to rok a pol ale vždy mam slzy v očiach keď s8 nanho spomeniem,aj teraz,zomrel mladý a tak chcel žiť,ale viem že som spravila vsetko ,v jeho prípade sa toho veľa spravit nedalo ,stále mi chyba

Musíme to zvládnuť, pre nich, oni by chceli, aby sme na nich spomínali s úsmevom a nie stále s plačom, aj keď je to ťažké a chce to čas...

Úprimnú sústrasť monika. Chce to čas, ešte je to veľmi čerstvé. Tak ako píše sunny, nič ma nebavilo, len som dokola chodila behať, to bola jediná aktivita, čo mi niečo dávala, možno preto, že aj on rád behal..
Na druhej strane, som sa absolútne sústredila na druhého havina, aby nemal čas smútiť, vytvorili sme si úplne nový zvťah, bolo to smutné, ale jedinečné obdobie.
Chýba stále, aj si poplačem ešte, no sú to už vyše dva mesiace a nejak sme si zvykli, všetko je iné.

Dobrý deň.
Nám zomrel psík včera sme z toho veľmi smutný. Deň predtým násš psík bol zdravý ale včera ráno sme našli našeho nebohého nechápem čo by sa mohlo stať. V noci ešte štekala a chránila nás a potom sme ju našli ráno ako ležala pri dverách a bola už nebohá. Stále bude v našich srdciach a nikdy na ňu nezabudneme. Ťažko sa stym vyrovnávanie v noci už nepočujeme štekanie a keď prídeme z obchodu nemá nás kto privítať. Pred rokmi nám zomrel psík a bol to jej najlepsi kamarát. Aspoň sú teraz spolu. Boli to najlepsi psi na svete. Ďakujeme že sme mohli s nimi tráviť čas a dufám že sa majú dobre hore. ❤️


Mrzí má vaša strata a dúfam že sa Vám bude dariť v živote ❤️

Ps-prosím mohli by ste mi ešte napísať nejaké rady neviem sa teraz z ničoho tešiť, za každú radu ďakujem ❤️