Smrť psíka a ako sa s tým zmieriť

[Buchťa]

Janas a China,moc Vám děkuji za Vaše slova.

I když jsme neměli šanci bitvu s osteosarkómem vyhrát,nevzdali jsme se s Falinkem a bojovali jsme,co se dá.
Celou dobu byl na lécích a až od konce januára začal dostávat nesteroidní analgetika.Měli jsme jedno ohromné štěstí,že máme pana doktora Talajku,který pro Falinka vymýšlel i nemožné,jen aby jsme mu zde na zemi prodloužili pobyt.
Ale aby to někdo špatně z DF nepochopil,že jsme ho týrali - jednalo se o nejideálnější a nejméně nebezpečnou kombinaci lékú a vitamínú.I stravu měl Falinek špeci upravenou.
Kortikoidy začal Faldo brát až 9 dní před tím,než odešel.Při chuti byl až do poslední chvíle.Neměl žádné sebemenší problémy se zažíváním,ani s dýcháním,teplota také nebyla.Jen již špatně chodil,velmi špatně,tu přední nožičku již nepoužíval a ta druhá již byla přesilená.Takže jsme se s rodinou již rozhodli o víkendu Faldíka poslat za Bofinkem.Jenže ve čtvrtek se rapidně zhoršil Falinkúv stav a tak jsme se okamžitě s mužem vrátili z BA a ...........
Faldo byl fantastický bojovník,i mě překvapil svým odhodláním a svou tvrdostí.Ano,je pravda,že ho již nic nebolí......
Ano,je pravda,že mohl odejít dříve,o týden,o dva.......,jen jsem se snažila,aby tady byl s námi,co nejdéle.
Z druhé strany již není návratu,pro nikoho.
Klišé,neklišé - kdo musí toto rozhodnutí a tuto situaci absolvovat,s milovanými kamarády,kteří byli tak mladí a tak měli rádi život,během 3,5 měsíce dvakrát,tak taky to možná bude oddalovat,co kdyby.........
Offtopic: I topící se stébla chytá................

[sigsauer]

Ahoj, je tu momentálne niekto, kto prežíva stratu? Dnes som musela dať uspať svojho takmer 18 ročného pudla a proste som z toho úplne preč...navyše mám doma 2 ročné dieťa, druhé na ceste, nedokážem sa jej venovať, len plačem a plačem. O 11.00 odišiel navždy, dlhšie ho trápila artróza ale včera mu odišli nôžky tak, že sa nedokázal postaviť a len kňučal..nedokázala som sa na to pozerať, preto som zvolila uspanie, myslím že po tých rokoch si to zaslúžil, aby dlho netrpel..Na rukách som ho vzala k veterinárke, celú dobu som ho hladkala..až bol koniec. Strašne mi chýba,a keď vidím jeho prázdny pelech je mi až zle...pochovali sme ho v záhrade, zapálila som mu sviečku..

[casira]

Dnes som musela dať uspať svojho takmer 18 ročného pudla

Ahoj.Viem velmi dobre ako sa cítiš.Smrt milovanej bytosti vždy bolí.Aj ked 18 rokov je prekrásny vek,myslím,že tvoj psík mal právo na odchod a hlavne,ked mal zdravotné problémy.Nič si nevyčítaj,urobila si čo si mala urobit.Určite ste prežili spolu vela pekných chvíl,na ktoré možeš spomínat.
Tá bolest,ktorú momentálne prežívaš časom pominie,zažila som si to už dva krát.Možno by ti pomohol další psík,to je len natebe,ako sa rozhodneš.Držím palce.

[sigsauer]

Áno, spomínam na krásne chvíle a tie mi hrozne chýbajú..a potom ma prepadne strašná ľútosť nad tým ako tam naposledy ležal a bol koniec..je pochovaný v záhrade vedľa svojho kamaráta ktorý mi tragicky odišiel pred 4 rokmi. Doma mám ešte dvoch hafanov, jedného najdúcha pudlíka malého, druhý je manželov, veľký bradáč. *Obaja boli zachránený pred smrťou na ulici, tento pudel čo odišiel, mala som ho od 10 rokov, proste som mnou prežil takmer trištvrte života, základnú školu, maturity, spolu sme sa učili na štátnice, bol na prípravách na svadbu, dokonca sa dočkal aj mojej dcéry a prežil aj s ňou jej prvé dva rôčky života. Včera som mu urobila krásny hrobček, vlastne je to dvojhrob - veľké srdce lemované drobnými fialovými kvetmi, v strede levanduľa, sviečka a malý anjelik aby ho strážil.

[AndreaT]

sigsauer je mi to ľúto, ale tak ako píše Casira, spravila si pre neho to najlepšie. Ono to bolí vždy a je jedno kedy to príde...či má psík 4 roky alebo 18násť. Ja som si s mojím prvým tiež prešla od základnej školy, cez strednú, výšku...až do kedy som nerobila..... Aj tvoj pudlík s tebou prešiel veľký kus cesty. Teraz cítiš veľkú bolesť a smútok, ale časom to vystriedajú len krásne spomienky na to, čo ste prežili. U mňa nie je deň, kedy by som na ňho nemyslela. V tvojom srdiečku ostane navždy!!!

[33jaja]

chcela by som sa aj ja pridať k Vášmu fóru. V minulosti,keď som ho čítala, tak som si pomyslela,dúfam,že mňa to bude čakať tak za 50 rokov , myslela som tým , že moja sučka sa toľko dožije, ale nestalo sa tak. Mala som kríženú ratlíčku Sindušku. Bol to môj vytúžený prví psíček. Mali sme sa vééééľmi radi. Chodili sme spolu všade a spávali sme spolu. Kde som bola ja tak susedia hľadali Sindy a naopak. Boli sme ani pripútané pupočnou šnúrou, prežili sme spolu úsmev, žiaľ, výlety . Bolo toho strašne veľa. Len nadišiel včerajší dátum 5.7. a ja som o moju Sindušku navždy prišla. Zaspala mi v aute na rukách , keď sme sa vracali domov. Ešte zdvihla hlavičku, pozrela sa na mňa a potom ju sklonila. Prosila som Pána Boha, aby mi ju nebral, že je to moje srdiečko, moje slniečko, moja láska a on mi ju berie. Pochovali sme ju na záhradke kam rada chodila a aj mi tam chodíme, tak budeme spolu a budem jej zapaľovať sviečku.Mám ešte 1 a pol ročnú dcérku a mám čo robiť, aby som pred ňou stále neplakala. Je to ťažké, strašne ťažké. Mamina v nemocnici,priateľ v zahraničí tak som to musela zvládnut v byte sama. Ešte raz sa ti chcem Sinduška poďakovat za krásne chvíle ktoré sme spolu prežili, ĎAKUJEM a dúfam, že tam hore ťa už nič nebolí a máš sa super a dakedy sa spolu stretneme a budeme spolu. Mala a mám ťa strašne rada, ĽÚBIM ŤA SINDUŠKA.

[AliAjudynka]

Chcela by som sa podelit o svoj pribeh...kedze mi srdce puka zialom a placem kazdy den..:(
Moja Judy ma opustila..19.8 2013..:((
Minulu stredu som sa lucila s frajerom lebo som isla na 4 dni na dovolenku...zobrala som vtedy aj Judy...ani som netusila...ze je to posledny krat..co som snou vecer vonku :(( a ze jediny komu som mala venovat pozornost bola ona...:( Akurat sme sa s frajerom lucili a ona stekala na nas...vzdy ma chcela chranit.. Este s veselym pohladom s vrtivym chvostikom...
z dovolenky sme sa vracali 18.8...par km pred BA som sa dozvedela ze Judy sa neciti dobre. V jej veku 12 r..to uz mozme pocitat so vsetkym som dostala panicky strach. Po prichode domov prisla so zvesenou hlavou a chvostikom stiahnutym...za celych 12 rokov som nevidela ze by bola v takomto stave...V nedelu 18.8rano bola este v pohode, behala, normalne kakala aj cikala este aj papala..a poobede prisli z hodiny na hodiny silne horucky 41, bolesti v brusku nechcela si ani sadnut ani lahnut len sa klepala a ked sme prisli so sestrou domov tak mama vravela ze aj prvy krat jemne vrtila chvostikom... utekali sme o jednej rano na pohotovost v lamaci...Este poobede co snou boli rodicia na pohotovosti(nas veterninar neordinoval v nedelu) jej robili vsetky testy, rozbor krvi, sono kontroloval vsetko a nic nevidel...nevedel co sa deje..
Ked sme prisli o jednej rano znova, aspon jej klesla teplota ..co sme prisli so sestrou na 39.8..:(( Este raz jej robili sono a zdalo sa mu ze to moze byt zapal maternice..:( ze by bolo dobre ju nechat na noc u nich dat jej infuziu a ze rano by ju s nasim odsuhlasenim operovali...Judy nikdy nevedela ani pockat vonku..pred obchodom zavijala , stekala , knucala (ked mala 3 mesiace sestra ju nasla na ceste-niekto ju vyhodil z auta:()...bola na nas velmi navyknuta...ale nemali sme inu moznost...odchadzali sme s jej stekotom a knucanim v pozadi:(Rano ju operovali...kedze bola na tom stale tak isto- bolesti v brusku, triasla sa...vraveli ze na 99 percent je to maternica...operaciu prezila uspesne aj napriek tomu ze brala na srdiecko lieky, mala kliestovu boreliozu a ine problemy..zabojovala a prezila..nemala ani ziadne nadory nic...lenze jej pecen sa zvacsila o 70 percent...nas veterinar povedal , ze na to aka ona bola cula a velmi v dobrom stave na jej vek mala by sa rychlo dat do poriadku...Bala som sa...nevedela som si Judy- vzdy veselu a hravu, a hlavne odvaznu- nikdy nechcela ukazat strach...ked sme isli po strmych zeleznych schodoch dole a chcela som ju zdvihnut ale ona ani za nic ona to sama chcela zvladnut...tak to bolo so vsetkym, sama vzdy chcela vsetko urobit...s hlavou hore..aj ked bola velmi mladucka a velky pes pribehol ona sa hned postavila jej cierny chvostik so 4 bielimi chlpkami sa dal do pozoru a snazila sa ma chranit..:(nevedela som si predstavit ze bude chciet tolku pomoct...ona vzdy rada robila vsetko sama..:( dokonca aj ked jej bolo velmi zle doma...(vzdy somnou chodila na zachod...z kuchyne do obyvacky a tak..vzdy bola pri mne...ked som bola na pocitaci len lezala oproti mne a pozerala na mna..:((() Poobede po operacii bola apaticka..ale bolo to posledny krat co som videla jej pohlad na mna...bola zosmutnela..polozila si hlavku na moju ruku a zbrucha jej trcala hadicka..:( boze..bolo mi do placu ale chcela som byt pri nej silna....vybozkavala som ju a po tom ako som ju videla som verila, ze sa da do poriadku...
O tri hodiny neskor sme prisli a bola na morfiu...lezala chuducka na zemi na nejakom vankusiku a celu ju metalo...mala otvorene oci a nepritomny vyraz...vravel ze su to nervy co ju tak kyve a trase...:( bol to hrozny pohlad..hrozny..>:( nemate jej ako pomoct...neviete co mate robit...len cakat..:(
O dve hodinky neskor sme prisli znova...a to sme chceli ist az okolo 2200..ale ze nie nieco nam vravelo ze ju podme pozriet skor...
Dostala infekciu traviaceho traktu... tazko dychala...jazyk ktorym ma vzdy aj polhodinu oblizovala bol vonku...este si aj donho kusla...:( a bola ako s fetovana chudinka..:( uz len cakat...:(( co sa stane...:( uz som vedela co sa stane... a tak sme ju hladkali...obidve...a ja...som ju pohladila po krku a posepkala Judyyy....:( a ona vyplazila jazyk akoby sa sla zaliznut...a posledny krat vydychla...:( este posledny krat hrabala..ako sme spolu vzdy hrabali kamienok..(milovala kamene a zemiaky..)...otvorila oci a uz len zacala grcat..:( vterinar nas poziadal pockat vonku...potom sme prisli a oznamil nam ze skolabovala.pochovali sme ju so vsetkymi kamienkami co kedy vyhrabala...
moc mi chyba....placem cele dni a neviem co mam robit....stale sa nevie co sa jej stalo...poobede vyzerala dobre..po tej operacii....akoto ze zrazu dostala infekciu traviaceho traktu? len tak?? nemala ziadne priznaky na zapal maternice! do poslednej chvile bola hrava, normalne jedla normalne sa spravala...:(( ja to proste nechapem...:( z hodiny na hodinu...:(ide mi puknut srdce od bolesti..:( moc mi chyba.:((( neviem co mam robit....:( bola moja druha mamina...prezila somnou vsetky bolesti.... vsetko..:( vzdy pri mne...:(( judy!! :((fotka bola robena..mesiac pred jej smrtou:(()

[luciiik]

AliAjudynka krasne napisane... Uprimnu sustrast. Myslim ze za 12 rokov zivota ste pre nu spravili vsetko co bolo vo vasich silach a jej je teraz uz len dobre... Ja som stale toho nazoru ze klin sa klinom vybija. Nepremyslali ste nad steniatkom?
Nam pred nedavnom tragicky zahynula 2 rocna weimarka. Zdrava, mlada, krasna. Uz je zadane steniatko. Myslim ze sa clovek s tym rychlejsie vyrovna.
Moj psik tiez nie je zrovna zdravy, vsetci mi odporucali ho dat utratit, ma uz tri roky a uz teraz viem, ze ked nas nahle - je viacmenej iste ze to bude nahle, opusti, tak si pockam na steniatko v ch. s. alebo vezmem z utulku. /pripadne aj aj/ uvidim co mi osud prinesie.

[AliAjudynka]

Luciik..dakujem :(( este je to velmi cerstve...a vsade ju tu vidime pobehovat...mama vcera umyvala jej chlpi na dlazke...a velmi tazko to prezivala...otec ju isiel navstivit na hrob...:(( vsetci sme z toho velmi smutny...kedysi rodicia ani nechceli psika...Sestra Judy nasla na ceste a priviezla domov...rodicia dokonca s tym ani moc nechceli suhlasit..ale predsa len jej ocka a vsetko ich presvedcili..:( i tak dakujem moc za pochopenie a drzim moc palceky s tvojim psikom.....bozkavaj ho a davaj lasku pokial mozes.....

[l.u.c.i]

Ali, bud silna! musis najst utechu v tom, ze Judynku uz nic neboli, tak ako posledny den, uz sa ma dobre, beha si hore po krasnych lukach a hrabe kamienky a bude tam na teba cakat hociako dlho to bude. Utesuj sa tym, ze naozaj prezila s vami plnohodnotnych 12 rokov, nie kazdy psik ma take stastie. A aj tym, ze splnila svoje psie poslanie na tejto zemi, myslim, ze na jednicku Psiky ziju kratsie ako ludia, kazdy nam raz odide, skor ci neskor, kazdy na nieco ine. Je to kolobeh zivota, nezmenis to. Ja mam stale slzy v ociach ked pomyslim na to, ze raz jednoducho tu ani Bender nebude. Ale budem vdacna za kazdy moment s nim, lebo je to moj osudovy psik a laska na cely zivot. Musis tuto kapitolu zivota uzavriet a ist dalej. A naozaj klin sa klinom vybija, ked uvidis doma to stastne male hrave steniatko, tak sa nad nim budes usmievat a spominat na to, aka bola Judy super, a budes sa snazit aj z maleho vychovat super psika. Toto nikdy nepreboli, no nejaku naplast treba. Zvladnes to, Judinka je uz stastna tam hore a vdacna za vsetko

[AliAjudynka]

L.u.c.i.. dakujem moc..tak krasne si to napisala, ze mi zasa vysli slzy...Dakujem za precitanie a pochopenie.....Prajem vela krasne stravenych chvil s Benderom , vela lasky a zdavicka!:)

[l.u.c.i]

Dakujem a naozaj nesmut (aj ked viem ze to sa asi neda), havino sa uz ma dobre, a jeho dusicka mozno uz prebyva opat v nejakom psikovi, ktory bude robit stastnym zas niekoho ineho ak ti to rodinna a financna situacia dovoluje tak si skuste zadovazit to steniatko, predsa len je s tym kopec srandy

[NoRa]

R.I.P. Amorko

Najlepší parťák, kamoš. Bude mi veľmi chýbať, aj keď v poslednom čase som málo chodila domov a teda som s ním často nebola. Ale tie spomienky z detstva navždy zostanú. Ako ma chodieval odprevádzať do školy. Počkal kým sa dvere na škole zatvoria a potom šiel domov Alebo na autobus. Úžasný psík. Navždy zostane v mojom srdci.

[soraya]

Zajtra to budú 3 mesiace, čo už s nami nie sú moji dvaja verní, sibírsky husky Gogo a nemecká ovčiačka Stella.
Goginko sa dožil krásneho veku 16 rokov, prežil so mnou roky môjho mládí, naučil ma mnohým veciam, bol perfektný spoločník do lesa.. Taký charakter.
Stella bola havo z ulice, jemná vlkošedáčka, totálna dáma, ktorá sa bála jorkšírov, šialená milovníčka ľudí, totálny pohoďak. Stelúch sa však staroby nedožila, vo veku 7 rokov sa jej našiel nádor na pľúcach, ktorý postupoval veľmi rýchlo a Stelin stav sa zhoršoval zo dňa na deň, až som musela rozhodnúť a bol koniec.
Na Goga spomínam rada a s úsmevom na tvári, deduško to dotiahol ďaleko a som vďačná za všetko, čo sme spolu prežili. Na Stelu sa mi ešte stále spomína ťažko, bol to môj vytúžený vlčiak, pes, akého som vždy chcela, pes, ktorý ma miloval rovnako ako ja ju, proste môj Stelúch, ktorý mi skráľšoval dni, a jej choroba, ktorá ju od jemného pokašliavania vyšťavila za 3 mesiace do úplného nič mi dala riadne cez pysky. Jej miesto už teraz zaberá iná vlčica z KS ZV, povahovo dosť podobná, pohoďáčka Vixie, taká trúba, ktorá má tiež riadne do seba, ale veď to sami dobre mnohí poznáte. Toho vytúženého a "dokonalého" už nič nenahradí.

S láskou spomínam a na dušičky zapaľujem sviečku, ale však oni vedia, že chýbajú..

[Emília]

Pred troma dňami,nás opustila naša milovaná fenka Brunička,dožila sa 11.rokov a pár mesiacov,neskutočné nám chyba,všade ju vidím,zomrelá po operácií ,od ktorej sme očakávali,jej uzdravenie,nikdy nebola chorá,až posledný mesiac,teraz sme boli na prechádzke na miestach,ktoré milovala,bola to ťažká prechádzka,bez našej milovanej,bol to náš prvý a hádam,aj posledný psík,nič nám ju nenahradí ,ľúbime ťa a nikdy na teba nezabudneme,spí sladko miláčik náš