Vrátila som sa z dvojdňovej "túry" po Tribeči, vramci dofe.
Nemať taký kua ťažký ruksak, je to parádny výlet. Len samotný stan vážil asi 4 kg, k tomu asi 4 l vody, spacák, jedlo, karimatka... Dokopy snáď aj 15-17 kilo... Fakt moc, na tú druhú to musím prudko zredukovať, lebo chrbtica sa poberie do preč
Išli sme zo Zlatna po modrej a zelenej do Skýcova a na Hrušov, kde sme spali a na druhý deň Hrušov - Zlatno po červenej.
Prvý deň - začína sa na hrozne prašnej ceste v zlatne, potom sa po kúsku prejde do lesa a zubrej obory. Tam sa ide miernym stúpaním k nejakému prameňu, odtiaľ doľava, furt po modrej. Potom je tam na kuse výrub/polom, jedna členka skupiny začala zmatkovať.
Na pár metroch sa tam treba predierať húštinou. Asi o pol kilometra potom je treba si dať bacha, modrá značka odbočuje hore kopcom doprava a značku je vidieť až keď sa vyjde hore na chodník. Oveľa viac to láka ísť rovno širšou cestou do smrekového lesa hustého ako šľak.
Je treba si dať bacha, štyri trúby sa tam skoro stratili, lebo jedna múdra velice tvrdila, že modré šmuhy na stromoch sú nejaké dočasné značky a nemohli sme ju nechať tak, aj keď som hovorila, že sa treba vrátiť tam, kde sme videli poslednú značku
. Akonáhle sme sa zamotali v lese, začalo hrmieť. Ale asi nás niekto hore má veľmi rád, lebo hoci hrmelo a tá búrka, čo bola v NR, ZM atď nás doslova naháňala, hrmelo nám doslova za riťou, čierňava všade za nami, padlo asi 10 kvapiek až v Skýcove. Po Tom, čo sme sa napojili na zelenú to bolo so značkami v poriadku. Kúsok za rázcestí mi, keď sme sedeli na pni, zahrmelo a z lesa prebehlo cez cestu asi 6 muflónikov. Nestihli sme odfotiť, ale fešáci to boli
Ku koncu tam bola dosť nepríjemná asfaltka a neskôr aj štátna cesta zhora do Skýcova. Odtiaľ sme mali vyliezť ešte na Hrušov. Tu nám jedna veľmi milá pani trochu skrátila cestu, keď nás naviedla cez lúku (na ktorej bola tráva po pás a neskôr poškodené seno o ktoré sme sa fajnovo potkýnali). Potom sme sa napojili na značku a vyliezli na Hrušov.
Je tam lúka, na ktorej sme stanovali, veľký prístrešok, ktorý ale okupovali učitelia, ktorí tam došli asi dve hodiny pred nami. Je tam ohnisko, nejaké tabule, latrina... Dá sa vyliezť až hore na hrad, aj dnes ráno tam lozili po lešení a vidno, že sa o to niekto stará. Inak sa na lúku dá dostať aj autom.
Na druhý deň sme išli oveľa kratšiu trasu, mali sme ľahšie batohy, keďže jedna baba, ktorá ráno musela odísť nám vzala stany. Horšie boli, že sa išlo celkom veľa (aj polovicu cesty) po asfalte, ktorý nám tlačil packy. Ide sa popri národnom žrebčíne, kde sú popri ceste koníky. Pomerne zvedavé, obzerali si nás, oňuchali a rehotali sa ako... kone. Doslova. Ešte som nevidela koňa, ktorý by sa smial.
Z asfaltky za potom zabočí do lesa a po kúsku lesa sa ide poväčšine po poli, lúke, zasa poli...
Asi 3 minúty po Tom, čo sme prišli do Zlatna na zastávku začalo liať. Skupinky, čo išli po nás perfektne zmokli.
Fuh, rozpisala som sa.
Koncom júna nás čaká "ostrá", len ešte si musíme premyslieť trasu. Ak by ste mali niekto niečo, čo je do 30 km dlhé, nie je to ďaleko (na východe, alebo tak) a je tam relatívne miesto na prespanie, tak dajte.
Howgh...