od Zenei » Ned 01.05.2011 1:38
Ja som ešte ani na svete nebola a už som túžila po psovi, teda... Ani si nepamätám také obdobie, kedy som po psovi netúžila. Bol to môj najväčší sen, len ako to už býva, nechceli mi psíka dovoliť a miesto toho som mala rôzne iné zvieratká.
Prvý krát som do bližšieho kontaktu prišla so psom mojej tety a starých rodičov ešte ako malá. Bol to nemecký špic, fenka a volala sa Belka. Bola neskutočne rozumná, inteligentná, nepotrebovala vôbec ani vodítko, nikdy by neprešla cez cestu sama, nevzala by nič zo zeme, od cudzieho človeka... Len ako šteniatko mala veľmi zlú skúsenosť s deťmi, preto ich nemala rada. Aj ja som si jej náklonnosť získavala dosť ťažko, ale podarilo sa.
Ešte bližší vzťah som si vytvorila s jej potomkami, Dolkou a jej šteňaťom Mačom. Boli to kríženci, obaja vyzerali úplne inak. A mali aj celkom inú povahu. Dolka bola veľká asi ako mama, fľakatá s dlhou vlnitou srsťou. Bola na nás nesmierne naviazaná, ona nič viac nechcela od života, len byť so svojimi ľuďmi, bola nesmierne prítulná, stále prosila o pohladkanie. Nikdy nevyviedla nič zlé (napríklad moja havina vie byť raz za čas veľká potvorka), Dolka nie, Dolka bola vždy len dobrá, nikdy nič nevymýšľala. Bohužiaľ, otrávili ju, bolo to strašné :( Dolka bola presne ten pes, ktorý si to absolútne ale vôbec nezaslúžil.
Mačo bol pomerne veľký pes s krátkou srsťou pieskovej farby. Nesmierne hravý, neskutočné šidlo plné energie, vlastne celý život by sa len hral, bol stále také veľké šteňa, ešte aj ako starý, slepý, strašne som ho mala rada, veľmi často sme sa spolu bláznivo hrávali a šantili :)
Ku svojmu prvému vlastnému a terajšiemu psíkovi (sučke papillona Fany) som sa dostala asi v 16-ich, pričom už dávno som mala prečítaných kopu kníh o správaní, výchove a výcviku psa. Fany je naše zlatíčko, je veľmi šikovná, má kopu energie, je prítulná a nesmierne hravá :)