Ariskovi sa zapálil zub a odhníva, začína to napádať čelusť. Má bolesti, chudák.
Najviac ma štve, že som s tým bola v marci a vraj to nič nie je. Vravím, je to horúce a zľahka opuchnuté. Vraj udreté. Dala som aj na rodinu, že som paranoidná - ja mám trošku psychický problém s týmto, bolesť znášam v pohode, ale zuby au, to je proste peklo a nechcem, aby to zažíval Arisko. Tak ok, preháňam, nič to nie je. Sledujem to, málinko sa to zlepšilo a potom zase zhoršenie, tak vravím, že idem zase, kašlem na to, aj keby som šla zbytočne. Do rána na druhý deň sa to zhoršilo totálne.
Bubák malý, celý čas ho to muselo bolieť viac a viac. Dostal ATB, urobíme predoperačné vyšetrenie a musíme niečo vymyslieť, aby sa to dalo dať preč, lebo to už postupuje a hrozí poškodenie celej čeluste.
Strašne sa hnevám na seba, mala som dať na moje posúdenie, ísť inde a trvať na riešení, hneď už keď sa mi to prvýkrát nezdalo.