Tak aj my sa pridávame do tejto témy (konečne trochu vyprchali najhoršie obavy a môžem sem napísať), aj keď našťastie sem budeme patriť len dočasne. Teda pevne v to verím.
V polovici januára Keissy zoskočila z postele, tak ako miliónkrát za tých 6 rokov predtým, a zrazu nevedela chodiť na zadné nohy. Ja som bola v miestnosti s ňou, ale zoskakovala na druhej strane postele, takže dopad som nevidela (či dopadla nejako inak, alebo na niečo...neviem) no ani nezakňučala, ani zvuk nevydala, len zrazu mala vyplašený pohľad a nevedela a udržať na zadných nohách.
Tak sme na druhý deň leteli na veterinu. Ja som predpokladala, že asi pri zoskoku nejako zle dopadla, a že si poškodila pravé bedro alebo nôžku, lebo viem z rentgenov, čo som jej dala minulý rok urobiť, že jedno bedro úplne v poriadku nie je. Veterinári vyšetrili, zrengenovali, ale keď so si za tú hodnú chvíľu, čo skúmali snímky vypočula asi 4 diagnózy, že čo by to mohlo byť, tak som už prestávala vnímať a oni sami uznali, že nech by to bolo čokoľvek, veľmi by nám pomôcť nevedeli a tak nám odporúčali špecialistu-ortopéda. Tak sme šli na výlet do Trnavy, pán doktor bol veľmi milý, dôkladne vyšetril, zrengenoval, a skonštatoval, že bedro je síce na snímkoch zlé, ale nič tam nevyzeralo akútne poškodené, a že jemu sa skôr zdá, že je to neurologický problém, pretože malá mala problém stáť a chodiť, ľavú nôžku takmer nepoužívala, nevedela ovládať a pravá na tom bola len o niečo lepšie, ale často ju hádzalo, nevedela udržať rovnováhu, ani poriadne chodiť. Takže sme dostali nariadený kľudový režim, vystlali všetky plávajúce podlahy prehozmi a dekami, aby sa jej to nešmýkalo a nepadala a nenamáhala chrbticu, žiadne schody, vyskakovanie, zoskakovanie a zbytočné chodenie a že uvidíme, či sa to zlepšuje alebo nie. Takže som mala doma ozajstného kabelkáča čo sa vonku a aj doma takmer stále len nosil
Malá sa počas ubiehajúcich dní veľmi pomaličky zlepšovala. Už vedela trochu chodiť, aspoň po rovnom a nešmykľavom povrchu, ľavú nôžku však vláčila zalomenú za sebou. Neskôr ju trochu začínala používať, ale skôr ju len tak šúchaním trochu doťahovala dopredu...ďalším pokrokom bolo, že ju síce stále nevedela veľmi ohýbať, ale začínala si ju podkladať na vankúšiky, ako má byť správne, ale dopredu ju dostávala vonkajším oblúkom, namiesto pokrčenia v kĺbe pri výkroku.
Keďže zlepšenie napredovalo pomaly, mala som obavy, aby nemala vyskočenú platničku a každým jej podvrtnutím a pádom som sa obávala, že prestane chodiť úplne. Takže po zaslaní videa s Keissynkinou chôdzou, síce o dosť lepšou, ale stále nie dobrou a na šmykľavom povrchu strašnou, nám pán doktor odporučil predsa len urobiť MRI.
Tak sme šli zasa na výlet do Trenčína...MRI urobené. Dozvedela som sa (vysvetlím laicky, ako som pochopila...lebo správa je pre mňa takmer ako v cudzej reči napísaná
), že má opuch miechy, možné je, že tam bolo aj krvácanie...celé spôsobené zoskočením, kedy sa pravdepodobne odlomil kúsok platničky a v rýchlosti vrazil do miechy, a spôsobil asi krvácanie, určite opuch. Úlomok ostal v blízkosti miechy, ale pád doktor povedal, že by ho bolo zbytočné vyberať, vraj je možné, že by ho v tom tuku okolo ani nenašiel a vraj sa zvykne vstrebať alebo zarásť (fakt netuším, ktoré z toho), ale nemal by do budúcna robiť problémy. Okrem toho miesta, miecha aj platničky v poriadku a na svojom mieste.
Takže malá dostala protizápalové lieky a má pokračovať v kľudovom režime 4-6 týždňov.
Dnes už verím, že sa dá do poriadku, každým dňom sa zlepšuje v chôdzi stále viac a viac, už vie chodiť aj po plávajúcej podlahe...ešte to nie je dokonalé, ale vidno napredovanie...
Je však stále ťažšie udržať ju v kľudovom režime a dohliadať na to, aby nikam nezoskakovala a nevyskakovala...je jej očividne lepšie a vymýšľa, kde sa dá.
Tak dúfam, že sa naozaj dá do poriadku a budeme si môcť užívať dlhé prechádzky a túry (beh pri korčuliach už asi pre istotu nie)...už mi poriadne prechádzky naozaj chýbajú.
A dúfam, že si už naozaj s takýmito špecialitkami dá na dlhý čas pokoj...minulý rok ten problém s kosťou, teraz zasa toto...kopa peňazí v ťahu, mohli sme ich radšej na spoločnú dovolenku minúť, ako takto
...ale tak snáď si malá svoju časť smoly na najbližšie roky už vyčerpala
Všetko sa dá vysvetliť...bohužiaľ, nie všetkým.
Kniha je najlepší priateľ človeka len do chvíle, kým si nekúpite psa. Je však naozaj úžasné čítať s malým psom na kolenách.