Bad, rozšírim si poznanie, dík
Ale o ČR som nepísal, lebo fakt neviem, ako to u vás beží.
Elis - napísal som predsa, že nie prestať robiť RTG, ale naopak - ťažké formy nech z genetických, či fenotypových dôvodov z chovu preč. Ale napísal som aj to (medzi riadkami), že povolené formy postihnutia treba brať s ohľadom na GENETIKU ochorenia s rezervou vzhľadom na možné dôsledky odchovu (kŕmenie, preťažovanie, ustajnenie, úrazy, atď.)
Chov NO - v tomto sa zhodneme - tam je veľa pochybného (u nás veru tiež!), pretože veľa celkom účinných opatrení z minulosti sa rozplynulo do vetra. Ale opatrenia môžu byť akékoľvek, vždy sa dajú obísť a vždy je to na čestnosti človeka. Na inom mieste spomínam - rodičia sú dôležití, ale rovnako je dôležitý (z veľa ukazovateľov) aj výber chovateľa. A to je aj odpoveď na tvoju poznámku o chove mollosov. Mimochodom - v ČR je známy chovateľ CC, ktorý má 22 súk, kúpil jedného psa a kryje dookola doma na dvore so zdôvodnením, že veď stále sa to ešte všetko predá. Poznám aj chovateľa u nás, ktorý neváha za krytím prejsť 3,5 tisíca km, nakryje zvieraťom, kde majiteľa psa "lámal" dva roky a ktorý mimo svojho okruhu známych nenakryje nikomu, ktorý sa nesnaží prioritne predať, ale posunúť seba a chov kamsi dopredu... Ja viem, kde by som si v prípade záujmu šteňa kúpil - ten prvý by to určite nebol. Viem, že momentálne som OT, ale ono to všetko akosi so všetkým súvisí a týka sa to nielen RTG, ale týka sa to aj jeho. Dnes poznám aj takú chovateľku CC, ktorá tesne pred výstavou nadopuje psa analgetikami, aby tú výstavu vôbec odchodil, pretože... Takže áno, rontgenovať! Ale nejde vôbec o to, čo navrhujem ja. Môj slabý psí hlas do neba nedôjde.